"Jediní ľudia, ktorí nikdy nezablúdia sú tibetskí a mongolskílámovia, ktorí celý život bez ustania putujú nesmiernymi rozlohamivysokej Ázie. Idú stále z miesta na miesto, a nemajúc domov, nemôžu knemu stratiť cestu a zablúdiť; nemajúc cieľ, nemôžu zísť z cesty aminúť ho. Idú ľahko, všade šťastní, všade slobodní," napísala cestovateľka lady Evelyn E. Slocková v r. 1881.
Minulý týždeň nás jedenásť prešlo tromi horskými chrbátmi - Strážovskými vrchmi, Malou Fatrou a Kremnickými vrchmi. Vyrazili sme z Pružiny pri Púchove a skončili sme pri Banskej Bystrici, tak, ako to spravili v lete 1777 naši predkovia. Mali sme cieľ a máme svoje domovy, ale aj nás sprevádzala radosť zo spoločnej cesty.
Práve kvôli tejto radosti som si pri vyberaní obrázkov z putovania spomenula na Miloslava Nevrlého a jeho Karpatské hry. Ukazuje v nich, ako sa tešiť z mála, ako spraviť chviľu dôležitou a krásnou, ako sa prekonať, keď už človek melie z posledného. Aj keď máme k jeho striedmosti a odvahe ďaleko, niektoré z jeho hier hráme veľmi radi...
Hra na pútnikov s ľahkým srdcom
Hra na hviezdny širák a rannú radosť
Hra na vonnú pamäť a na hľadačov vzácnych tráv
Hra na hlad a na veselú skromnosť
"To, čo so sebou nemáte, nepotrebujete", hovorí Paľo Barabáš. To, čo sme si so sebou vzali, alebo čo sme našli, sme vychutnali čo najviac.
Napiť sa studenej vody alebo vykúpať sa v zatopenom lome...
Hra na nevinných spolubratov
Srnky boli na odfotenie prirýchle a medvede nám "iba" značkovali chodník a hlásili sa revom, ale stretli sme belásky, babôčky, skokany, ropuchy i kuňky, bystrušky i zlatohlavy...
Hra na pocestnú radosť
Radosť z rozhovorov počas cesty, vychutnanie si Baudelaira pri večernom ohni,
radosť z nečakaných nocľahov, ktoré sme objavili,
potešenie nad pamiatkami, ktoré sme dovtedy nevideli,
či nad výhľadmi zvysoka a doďaleka...
Najvzdialenejšia silueta je Vtáčnik, ktorý sme prešli pred pár týždňami...
Kľak. Pohľad naň nás sprevádzal z Čičmian až po Fačkovské sedlo.
Horná Štubňa - popri zatopenom lome smerujeme na Flochovú, za chrbtami nám ostáva Turčianska záhradka.
Pohľad z Kremnických vrchov na masív Prašivej, odkiaľ viedol kedysi drevený vodovod až na Španiu dolinu. Sme skoro na konci cesty...
Hra na objaviteľov jedinečných pohľadov a nových ciest
Hra, ktorá nikdy neskončí...
Nedovolajú sa vám klienti. Tie cesty idú stále do kopca a z kopca. Neboje tak veľké a stále na vás padá, ešte aj v noci. Všetko čo potrebujetesi musíte odniesť na chrbte.Tak prečo potom chodiť na hory?
Práve preto...
