V piatok pred otvorením sa všetko točí okolo veľkej točne. Bez nej by nebolo možné prešibovať vlaky na tú koľaj a v takom poradí, ako sa budú v sobotu predvádzať - parné lomotívy na rozdiel od motorových vyvinú veľkú rýchlosť len "čumákom" dopredu.
Tristodesinka je moja najmilšia lokomotíva; šlachtičná (štyrisedempäťka) zase jedna z najkrajších lokomotív, čo poznám... Hoci je obrovská, pôsobí štíhlo a elegantne.
Na točni stojí Peter Mihalovič, ktorý to všetko dirigoval; za ním vidno pomaranč - T 678.
Na Východnom sa v tomto čase melú okrem domácich viaceré skupiny ľudí - modelári s koľajiskom a dielňami pre deti; posádky rušňov, čo možno trochu s dešpektom pozerajú na tých, čo nejazdia a fotografi - počesky šotouši. Šotouši vo všeobecnosti sú fandovia, ktorí chcúuloviť čo najlepšie zábery a kvôli tomu sú ochotní striehnuť dlhé hodiny. Dnes medzi nich patrím aj ja, aj keď nestriehnem, ale aktívne objavujem...
Čoraz viac sa tu objavujú aj rodiny s malými deťmi - vyrastajúca nová generácia vyvracia tvrdenie jedného zo skalných záchrancov železničných pamiatok, že ide o poslanie, ktorému treba obetovať osobný život...
Oceľ a mosadz, dym a para, červená a čierna, odraz slnka na vyleštenom plechu dokresľujú atmosféru zakurovania. Keď sa doposunuje, pomaly nastáva čas posadiť sa a oddýchnuť si...
Kto má chuť sa ísť na Rendez pozrieť, zraz lokomotív pokračuje aj v nedeľu. Program nájdete na www.vlaky.net , prenos webkamerkou na stránkach www.railnet.sk a www. railpage.net. Ale naživo je to krajšie a zašpiniť sa skutočnými sadzami stojí za to...
Poslednú fotku a fotku pary v protisvetle odfotil Marián Paulini, zvyšné fotky som nafotila ja.
