U nás nie sme v Holandsku s veľkými obyvačkami do hĺbky parcely a bez záclon; keď ma občas láka nazrieť ľuďom za okno, dávam si po nose. Ale hra svetla,
odrazy na skle, cez omietku prestupujúce žilky tehál a nežné línie tvaroslovia ma vždy zlákajú.
Mnohé je vidieť zvonka - volúty, trojuholníkové rímsy, šambrány a lizénky, ktoré okno rámcujú a dávajú mu štýl. Nevinne zoradené klince čakajú na najbližšieho holuba... Biele balustrády sa striedajú s jednoduchými drevenými rámami,
ktorým stačí iba pár lupienkov červenej a zlatooranžovej, aby ožili - okno žije tým, čo je za ním i tým, čo rastie pred ním...
Niekde rámy zaniknú a vystúpi precízna farebnosť vitráží, ktoré dávajú tušiť ďalšie krásne veci - kľučky, mozaiku na dlážke, točité schodisko s liatinovým zábradlím.
Detské kresby na rolete. Hovoria o tom, čo sa deje dnu...
A niekde naozaj stojí za to dostať sa dovnútra a vnímať svetlo spoza závesov.
Niektoré okná si ich majitelia zabývali. Vraciam sa k nim z času na čas a vždy niečo pribudne - prázdny hrnček, dlátko, hrsť klincov...
alebo kvetináč so zvláštnou morzeovkou na rímse...
Dovnútra nevidím a predsa viem, že tu má niekdo rád kvety a že sa rád hrá... Ruže vo váze, váza v okne, okno so záclonou - tomu všetkému niekto venoval chviľu svojho času, možno aby sa aj iní zastavili.
Niekomu chýba padajúce lístie
a ďalšiemu rýchle slniečko na dosušenie prádla. Vidíte ten poťah? V dome majú možno malé bábätko...
Okná ožívajú pohľadmi spoza záclony:
a pohľadmi cez sklo: kto je vlastne zavretý a kto je v bezpečí?
Smutné sú staré továrenské okná; smutné ako vylúhované vrecúška čaju, povedali by deti Zuzky Homolovej... Ostali trate, ktorými už nikto nejazdí a stanice, kde si lístok nekúpite...
Z niektorých okien zostali len rámy pre krajinu vonku,
iné sa stávajú lapačmi slnečných lúčov.
Na svoj koniec čakajú Alexyho vitráže z PKO. Už cez ne neprejde slnko... nedotkne sa ich dlaň, ani dážď ani ústa...
Mäkké svetlo z okien kaviarní sprevádza občas hudba klavíra...
a záclony rozonejú svetlo okien hudbou farieb - žltou, belasou....
Mám rada okná, ktoré sa líšia jedno od druhého a ktoré sú veľmi, veľmi osobné... Hovoria o dobe, keď vznikli i o čase, ktorý s nimi žijú ich ľudia. Hovoria o ľuďoch samých.
