Prekvapí ma, že pustíš na svoje miesto starú pani a povieš, že si mi sadneš na kolená.
Bežíš po múriku nad riekou a nepotkneš sa.
Preletíš cez jednu sálu múzea a z druhej ťa nemôžem hodinu dostať.
Vysvetľuješ mi, čo sú primáti a obdivuješ raka pustovníka a modrý divotvorný hrniec a perleť na krídlach i na ulitách.
Spomenieš si na Cestu do praveku a chcel by si si ju pozrieť, ale už ju tu nepremietajú.
Nasadneš so mnou do auta a pozeráš cez sklo na mokrý svet.
Vypýtaš si dáždnik a rozbehneš sa s ním do tmy. Zdraviš neznámych a pri zapálených kahancoch počúvaš naše spomienky na Petra a starého otca.
Keď prídeme domov, postavíš na dlážke "pohrebisko" a do hrobčeku na posteli pochováš puzzle, ktoré som ti vytiahla.
Už dávno si mi nepovedal, že sa bojíš smrti.
