vstúpiť klenutou bránou, odtiahnuť spustené závesy a vyzrieť von oknom, či neprší...
Mohla by som sa umyť, vyutierať, vyčistiť si zuby rašiacim ihličím,
poprášiť sa labutienkou a navoňať jemnou vôňou púčikov, postaviac sa len tak pod konáre a nechajúc na plecia snežiť lupienky jabloní, čremchy, čerešne či magnólie...
Mohla by som si sadnúť pod dub, ktorý sa s pukmi trochu pozabudol, alebo pod rozložitý topoľ obsypaný listami a vyskúšať ozajstnosť sedmikráskového koberca či silu i jemnosť rašiaceho poľa.
Sledovala by som, ako z javorových kvetov, sfarbených do žltozelena alebo ružovozelena vznikajú ostrozelené listy...
a ako sa skrútené lipové lístky rozvíjajú pod dotykom slnka skoro rovnako rýchlo, ako gunpowder v horúcej vode; ako sa vystierajú do šírky, aby vytvorili nad hlavami mozaiku svetla a tieňa.
Možno by som len tak stála nad horizontmi sivozelenej, tmavozelenej a smaragdovej alebo nad pestrým jarným lesom so živou, meniacou sa hladinou listov...
.... V sobotu som bola v lese; v nedeľu v Sade Janka Kráľa, kde prúdili davy detí, inlinistov, bicyklistov, chodcov...Snáď časom samospráva pochopí, že cesta nevedie k výrubu lesíkov, zaberaniu ihrísk a verejných priestorov či k likvidácii parkov... že stromy potrebujeme mať na dosah...
