Šípové ruže z vinohradov nad Vinosadmi. Keby ste sa pozreli na očianku, tá ma zvnútra podobné farbičky - jemnú žltú, nebadateľnú ružovú až do fialova.
Hlaváčik jarný z Devínskej Kobyly - svietivý a lesklý. Kvitne spolu s poniklecami, ale tie sú fialové a čierne, tie sem teraz nepatria.
Kto by nepoznal zlatý dážď a púpavy a margarétky...aj keď neviem, či to nie je niečo iné.
Tento kvet vyzerá ako krasovlas bezbyľový , ale je z ďalekého Kalymnosu (ostrova známeho lúčnym medom) a tak sa možno volá ináč.
Nádherná ľalia zlatohlavá. Stretli sme ju na hrebeni Nízkych Tatier, v tej lesnatejšej časti.
Moje obľúbené nebeské divadlo pri Borovom.
Pohľady z vlaku na južnom Slovensku - zlaté polia slnečníc a za nimi vykosené strniská krátko po žatve.
Na jeseň sa mnoho stromov farbí do žlta, ale najsilnejším žltým plameňom horia smrekovce a javory.
Lipy a lipové listy v protisvetle; ak sú to lístky lipy malolistej, vyzerajú občas ako zlaté peniažky.
Celú minulú nádhernú jeseň sme nemali čas vyraziť von a keď sme sa konečne dostali na Všechsvätých na Tureckú, začal fúkať vetrisko a prvý krát toho roku začalo snežiť....
... a mrznúť. Ocitla som sa nad Špaňou dolinou pri zamrznutých kalužiach
a myslela som, že v tej hmle, mraze a vetre aj skončím, ale za pár hodín to vyzeralo takto:
A to je posledný kúsok zlatobielej na dnes...
