Bŕŕ, pozerá neveriacky Esterka, to NAOZAJ budeme jesť hadov?
Aby ma ochranári nezabili: áno, hadov - ale z cesta.
V rozprávke o Pampúšikovi babka vymietla truhlu s múkou a vám bude stačiť čokoľvek, zčoho sa dá spraviť kysnuté cesto. Pre skromných múka, kvások, soľ avoda. Pre náročnejších (a keď chata dá) aj olej či maslo; to je potom cesto trochu tvárnejšie - ako plastelína.
V tomto ceste bola zamiešaná aj celozrnná múka a obišli sme sa bez oleja. Pretože sa však trochu lepilo, kúsok veľkosti detskej päste sme si pomúčili a medzi rukami vyvaľkali na hada s priemerom 1 - 2 cm a dĺžky 15 - 20 cm.
Śúľanec cesta ovinieme okolo palice na opekanie, ktorá by mala byť hrubá ako prst a začneme opekať nad pahrebou.
Najlepšie je prútom pomaly otáčať a had je hotový za desať minút.
Tí, čo sa pri navíjaní na palicu nesnažili, dostanú takéto tvary,
ale tí, čo mali jednotku z modelovania,dokážu napiecť nádherných špirálovcov (podľa vzoru korálovec ).
Niekedy jeme hady na sucho, ale možno ich natrieť maslom, posypať vanilkovým či škoricovým cukrom alebo si vybrať slaný variant s rozotretým cesnakom či pamajoránom a taveným syrom.
Keby som vedel, čo je chutnejšie: chvost, či hlava?
Hady nás zachraňovali vždy, keď sa minul chlieb, ale niekedy sú len predjedlom pre vegetariánske pochúťky,
alebo pre kusisko slaniny pre mäsožravcov.
A keďže slanina je mastná, aby nás z toho všetkého nebolelo brucho, treba si dať čaj z materinej dúšky (chrobáčiky pred tým prosím vyhádzať)...
a začať rozmýšľať: bude zajtra pršať, alebo nebude?
Rozlúštenie hádanky v ďalšom dieli....
P.S. Poďakovanie patrí kamarátovi Hakovi z Jeseníkov, ktorý nás hadov naučil piecť a Kalči, expertke na kysnuté cesto :-)
