Namiesto interpretačných panelov by stálo za to vyskúšať „participatívnu“interpretáciu. Znamenalo by to jednoducho, že pri každej zastávke(téme) by sa stretla skupinka ľudí,ktorí by diskutovali o otázkach, ktoré s ňou súvisia. Možno by saspočiatku nerozumeli, možno by sa pohádali, ale spoločný zážitok z pozorovania a spoločná diskusia byurčite viedli k zblíženiu názorov a lepšiemu pochopeniu.
1. zastávka - Kamenné námestie ako svedok urbanistického vývoja
2. zastávka- Kamenné námestie ako typický verejný priestor
3. zastávka - Kamenné námestie ako výtvarný ateliér pod holým nebom
4. zastávka - Kamenné námestie ako jedinečný reklamný priestor
5. zastávka - Kamenné námestie ako priestor sociálnej interakcie
6. zastávka - Kamenné námestie ako dôkaz sily prírody
7. zastávka - Kamenné námestie ako spoločenský fenomén
Aby bolo jasné - aj keď predošlé obrázky ukazujú negatívny pohľad a veľkú šírku problémov, spojených s námestím, tie sa nevyriešia tým, že sa námestie na základe súkromnej developerskej aktivity zbúra.
Ochrana a revitalizácia jedného z kľúčových verejných priestorov Bratislavy je však pre mňa dôležitejšia ako ochrana architektúry Ivana Matušíka a ak považujem búranie bývalého Prioru za otázne tak najmä preto, že nie je možné, aby sa takýmto spôsobom pracovalo so živým organizmom mesta a aby sa celé bloky či štvrte jednoducho recyklovali či, ako povedal, hlavný architekt Śtefan Šlachta, stávali spotrebným tovarom .
Niet pochýb, že Prior rozbil urbanizmus tohto priestoru a že stavba bola navrhnutá a postavená na základe ideologickej objednávky, reflektujúcej dané obdobie. Hoci môže byť pre niekoho hodnotná, pre mňa je príliš sebastredná a pracujúca najmä s kontrastom voči okolitému prostrediu.
Podobne, ako je táto stavba odrazom doby, tak je celé jej okolie odrazom toho, ako v súčasnosti vnímame a za aké dôležité pokladáme verejné priestory. To, že tu sídlia bezdomovci, že je priestor odpudzujúci, zeleň zanedbaná a programovo tu niet jedinej lavičky, nemá nič spoločné s Priorom ako takým. Podobne zanedbané a zdevastované sú predsa aj Šafárikovo či Kollárovo námestie. Zodpovednosť za vzhľad a atmosféru námestia nesie majiteľ a správca.
Dnes čelíme tomu, že súkromná firma predkladá svoje návrhy a predtým neprebehla verejná diskusia o hodnotách, ktoré chceme v tomto priestore podporiť, o účele a stvárnení možnej novej architektúry, o charaktere verejného priestoru. S veľkou pravdepodobnosťou tak otvárame dvere ďalšiemu reinžinieringu Kamenného námestia o 15, možno 20 rokov, pretože s novým riešením sa ľudia nebudú musieť stotožniť. Namiesto neverejného dialógu medzi developerom a samosprávou treba otvoriť priestor pre verejnú diskusiu. Občania, architekti, pamiatkári i ochranári už na to čakajú... Anketa od BlueBoard.cz
