Ani by ste neverili, čo všetko môžete na zemi uvidieť.... Staré kamenné dlaždice. Nápisy. Sklíčka. A potom kanály a kanálové kryty a plynové uzávery a vodovodné kryty, čo sa vraj správne nazývajú kryty uličného uzáveru. Sú pred každým domom, aby sme sa náhodou nevytopili, keby nám doma prasklo potrubie. Poisťovne vraj vďaka nim šetria množstvo peňazí...
Tie najstaršie majú v Bratislave vyše 120 rokov, pretože sú rovnako staré ako vodovodná sieť. Podzemnú vodovodnú sieť som nedokázala nafotiť, ale už mesiace fotím to, čo je viditeľné na povrchu - na cestách a chodníkoch.
Dlho som lúštila, čo môže znamenať nápis C. Korte and comp, Prag. Nakoniec som zistila, že sa tak volala firma, s ktorou ešte v roku 1881 mesto uzavrelo zmluvu o dodávaní pitnej vody a prišla som tak na to, ktorý z nafotených krytov je najstarší. Spoločnosť už v roku 1882 vykopala na ostrove Sihoť prvú pokusnú studňu a zistila, že voda z nej je taká dobrá, že ňou možno zásobovať mesto. A tak sa opäť od roku 1884 kopalo a o necelé dva roky (1886) bolo zásobovanie vodou pripravené.
Maďarské nápisy na ďalších krytoch pochádzajú ešte z čias Rakúsko - Uhorska a vďaka kamarátovi Jožovi som zistila, že znamenajú úplne jednoduché veci: "Mestské vodárne" a "Zariadenia mesta Bratislava" (skôr vo voľnom preklade).
Toto je zatiaľ jediný kryt, ktorý som objavila s vyrazeným rokom (ak nerátam tie najnovšie). V tom istom čase, ako bol vyrobený vraj mesto prevzalo bratislavský propeler a pridelilo ho mestskej vodárni. Celých osem rokov ho vodáreň prevádzkovala, až kým v r. 1938 Petržalku neobsadili Nemci.
Medzi dvomi vojnami patrili mestským vodárňam aj iné veci, súvisiace s vodou - ľadová továreň (to aby mali malí zmrzlinu a veľkí studené pivo), ľudové kúpele na Kollárovom námestí (žltá tehlová stavba na rohu Obchodnej), letné kúpalisko na Tehelnom a zimné klzisko. A bolo to jedno z jediných dvoch, ktoré sa vtedy nachádzali na území Československa!
Je fajn, že napriek dobe, ktorá uplynula si môžeme ešte stále prezerať malé múzeum na zemi. Niektoré z prvorepublikových krytov sú úplne zošľapané, iné vo výbornom stave...
A keďže som laička, tak len tipujem, že tieto sú už z obdobia po druhej svetovej vojne.
Niekedy si technici uľahčujú rozpoznávanie - kryty na plynové prípojky namaľujú na žlto, takže vyzerajú ako gombičky.
Z niektorých historických ulíc (napríklad z Kapucínskej) zmizli vďaka rekonštrukcii všetky pôvodné kryty a nahradili ich nové. Takto mesto pomaličky stráca svoju pamiatkovú podstatu...
Vodovodné a kanálové kryty zaujímajú rôznych pátračov a zberateľov . Nie však takých, o akých píše Jozef Drahovský, ale takých, ktorým stačí si kryty odfotiť a uložiť na web.
Chvíľku som aj rozmýšľala, či napíšem, v ktorých uliciach som obrázky nafotila, ale potom som sa rozhodla nechať to tak. Ak pôjdete niekdy ulicami Bratislavy s malými deťmi, skúste sa zahrať na pátračov a uvidíte, či niektoré z nafotených alebo ďalších krytov objavíte...
P.S. Za rýchlu orientáciu v technických názvoch ďakujem pani Olšinskej z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
