To najlepšie, čo sa nám mohlo začiatkom jari stať bolo, že sme sa ocitli v Hostětíne na Morave - v malej dedinke, kde sa dejú zázraky. Vezmite kus slnka, hostětínske strechy, naukladané jednu cez druhú a jablone zdraviace v šíku okoloidúcich.
Práve tu je miesto, ktoré sa raz za rok zaplní davmi ľudí na Hostětínskej jablčnej slávnosti a mušt, ktorý tu lisujú, tečie prúdmi;
Stretáva sa tu minulosť s budúcnosťou: bývať môžete v energeticky úspornom centre Veronica,
a zároveň môžete sledovať, ako tu ešte chlapi ručne sejú
alebo ako tu chalani chodia na Veľkú noc ako "klepáči" s rapkáčmi.
To jediné správne je nechať deti v tomto čase zažiť všetko, čo robí jar jarou: zelenú trávu, potok pretekajúci jabloňovým sadom, slniečko a teplé počasie. Nech sledujú, ako rozkvitá záružlie a prvosienky (petrklíč - zima pryč),
či ako sa objavujú prvé motýliky a iná háveď.
Keď vidíte a spolu s nimi zažívate radosť z priestoru a pohybu,
sústredenie na tvorbu,
prekvapenie,
potešenie
a smiech,
cítite, že toto je to správne miesto, kam bolo treba prísť...
A keď sa večer vymiesi cesto, aby na druhý deň deti vyzdobili jarné perníčky (áno, aj také existujú, nielen vianočné :-)),
deti - svetlušky si vezmú lampáše a prejdú stíchnutým sadom.
Možno sa budú trochu báť, možno budú hľadať prvé hviezdy či pozorovať, ako sa v žiare baterky zmenili prvosienky. A vy budete vedieť, že takéto spomienky im už nikdy nikto nevezme...
Poďakovanie za to všetko patrí dvom skvelým babám - Hanke a Laďke.
