... kde je najväčším problémom, ktorý treba riešiť výber farby a tvaru sklíčka...
Postup je veľmi jednoduchý a zvládne ho aj malé dieťa:
Na nízky sklený svietnik (ale môže byť aj vyšší, aké predávajú v Ikei) naneste plochým štetcom vrtstvu duvilaxu (dobrý je zelený duvilax na dlaždičky) a nechajte ju zaschnúť.
Kým schne, povyberajte si farebné mozaikové kamienky (menšie, väčšie), prípadne si ich porozbíjajte na menšie nepravidlené kúsky. Pozor, pri rozbíjaní vznikajú ostré sklené čriepky, preto ak robíme s deťmi, je lepšie ostať pri pôvodných štvorčekoch.
Keď je prvá vrstva lepu suchá (čo tvrá asi pol hodiny) a kamienky sú nachystané, začneme postupne nanášať na svietnik ďalšiu vrstvu lepidla, ale len na menšej ploche, na ktorú postupne lepíme rad mozaikových kamienkov.
Práca je veľmi jednoduchá - ako maľovanie, tak lepenie zvládajú aj malé deti, iba občas im treba pomôcť a silnejšie pritlačiť lepené kamienky. Oblepenie malého svietnika trvá s deťmi asi pol hodinky a tak sa na to dokážu celkom pekne sústrediť aj dvojročné deti.
A takto vyzerajú hotové svietniky na plote...
Niekto vsadil na pravidelnosť a farebný kontrast,
inému sa páčia väčšie sklíčka a tvarová pestrosť,
niekto sa pohral s porozbíjanými kamienkami, ladenými do studenších
či do teplejších tónov.
Zuzka sa pokúsila o kvetinový motív - svetlo lepšie preniká cez svetlú mozaiku. Dobré je využiť aj sklíčka, ktoré sú priehľadné, nielen priesvitné, aby za nimi plamienky sviečky lepšie vynikli.
Kamienky dostať v predajniach s výtvarnými potrebami, zameranými na ručné práce. Zakaždým, keď ideme s rodinou či s kamarátmi na výlet (a nie je to prechod Nízkych Tatier), zvykli sme si brať so sebou kus drôtu na opletanie, svietniky s farbami či včelí vosk, z ktorého sa dá modelovať. Chvíle, keď človek sedí spolu s inými, vymýšľa, tvorí, inšpiruje sa a zároveň má čas sa s druhými porozprávať, majú svoje čaro. Ani nehovoriac o tom, že aj na chate občas prší a čas treba využiť.
A najkrajšie sú svietniky, keď sa večer zapália - vtedy pripomínajú teplú pahrebu...
