Keby Bratislava strategicky plánovala, čakalo by ju množstvo práce - na rok a možno aj na viac - veď proces plánovania je zložitý, dlhotrvajúci a dynamický proces, ktorý sa môže denne meniť a komplikovať.
Aké kroky by predstaviteľov mesta čakali?
Museli by si vyjasniť, čo všetko bude proces plánovaniaobnášať. Aké musia spraviť kroky, čo chcú plánovaním dosiahnuť, ktoproces povedie, ako bude zapojená verejnosť laická i odborná.
Museli by pomenovať svojich stakeholderov, teda všetkých tých, ktorí hrajú v rozvoji Bratislavy kľúčovú úlohu, ale aj tie skupiny, ktoré rozvoj mesta významne ovplyvní. Museli by zvažovať, koho nemožno z plánovania vynechať, ako dať rôznorodé skupiny dohromady, ako udržať ich energiu a motiváciu počas viacmesačného procesu a ako zabezpečiť porozumenie medzi laikmi a plánovačmi.
Museli by otvoriť taký proces, aby boli rôznorodosť a kontroverznosť vnímané ako normálne veci; aby sa diverzita oceňovala a aby boli zdanlivo protichodné vecivnímané ako príležitosť k väčšej kvalite.
Čo by tým Bratislava získala?
Ak by bol proces dobre nastavený, je možné, že by sa medzi rôznorodýmiskupinami ľudí začali obrusovať názorové hrany a terajší nepriatelia by sa začali viac chápať.
Je možné, že by pracovné skupiny začali uvažovať systémovo; že vďaka spoločnej práci by sa akademici, investori, ochranári, pamiatkári či úradnici navzájom "doučovali" a lepšie a úplnejšie by porozumeli podstate problémov.
Je možné, že by spoločné zapojenie ľudí viedlo k operatívnemu riešeniu problémov, ktoré by sa počas plánovania vynorili; k okamžitým nenáročným a nápaditým riešeniam namiesto riešení investične náročných a voči prostrediu necitlivých.
Je pravdepodobné, že by Bratislava a jej volení predstavitelia lepšieporozumeli tomu, čo sa v meste deje, čo treba začať od zajtra riešiť,aby sa mesto vyhlo problémom pozajtra. Možno by komplexnejšie vnímalivýznam a zložitosť rozhodnutí. Možno by k nim pristupovali s väčšou bázňou a viac sa opierali o expertízu a skúsenosť iných, aj "obyčajných" občanov.
Je možné, že by celý proces viedol k zmene organizačnej kultúry magistrátu. Že z kultúry centralistickej a nezapájajúcej občanov by sa vďaka pozitívnej skúsenosti z plánovania stala kultúra otvorenejšia a flexibilnejšia, strategicky mysliaca, viac dôverujúca občanom vlastného mesta.
Je to možné....
To by ale znamenalo, že by niekto musel vytiahnuť zo spodného šuplíka metodiku strategického plánovania, ktorá tam leží od decembra 2006 a predložiť ju na verejnú diskusiu tak, ako to navrhujú jej spracovatelia a občania, ktorým záleží na ďalšom smerovaní Bratislavy.
List, ktorým 10. februára 2007 ponúkla iniciatíva Bratislava otvorene primátorovi Ďurkovskému spoluprácu na strategickom pláne (programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja) zostal do dnešného dňa bez odpovede.
Doplnené 17. januára 2008: Bratislava ešte stále neplánuje. Metodika plánovania leží v šuflíku už vyše roka...
