Obraz prvý: spoločenstvo
Myslím, že mamy si pomáhajú samy. Viem to - s mamami v materskýchcentrách, o ktorých idem písať, sa stretávam pracovne i osobne už roky.Tým, že si mamy pomáhajú, robia neuveriteľný kus práce.
Odborníci by povedali, že materské centrá pomáhajú prekonaťsociálnu izoláciu, sú učinné v primárnej prevencii pred patologickýmijavmi, umožnujú rekvalifikáciu a sebarealizáciu žien; deti z materskýchcentier sú sociabilnejšie a menej trpia chorobami; materské centráposilňujú sociálnu kohéziu, stimulujú rozvoj sociálneho kapitálu, atď,atď, atď...
Ľudsky povedané: mamy v materských centrách pomáhajú sebe aostatným prežiť lepšie a krajšie chvíle materstva. Svojim deťomodkrývajú intenzívnejšie a radostnejšie detstvo, pomáhajú si navzájomľahšie zvládnuť ťažké chvíle v rodinách, prekračujú prah materskýchcentier a pomáhajú vo svojich komunitách v najrozličnejších oblastiach- od vytvárania bezbariérových priestorov cez oživovanie sídliska čiobce až po riešenie sociálnych problémov.
Človek, ktorý to na Slovensku do značnej miery pomáhal rozbehnúť; vizionárka Evka Fiedlerová.
Prívesky, batikované tričká či tkané koberce slúžia na samofinancovanie MC.
Viete, čo napísali niektoré mamy o materských centrách?
Mám rada materské centrum, pretože tu má moje dieťa viac mám.
Chodím sem rada, pretože tu sa ma pýtajú na moje názory a zaujímajú ich moje odpovede.
Mám rada naše centrum, lebo tu nemusím predstierať, že som tým, čím nie som.
Mám rada materské centrum, lebo tu sa učím prekonávať predsudky a získavam sebavedomie...
Aj keď materské centrum Bambino v Poprade nebolo tým úplne prvým materským centrom (to prvé založila ženská organizácia Fenestra), pre mňa je esenciou toho, čo "emcéčko" znamená. Málokedy sa tu ocitnem sama, ale keď mám chvíľu, chodím a dotýkam sa predmetov, ktoré rozprávajú: čajovej dózy, vývesky s programom, tkáčskeho stavu, klbka vlny... Od zvončeka po posledné okno mi tento priestor rozpráva príbeh spolupatričnosti, synergie a svojpomoci.
Obraz druhý: sieť
Sieť, teda podpora, porozumenie, prenos skúseností...
Na Slovensku existuje aj viacero rómskych materských centier...
Stačí si pozrieť stránku Únie materských centier, na ktorej nájdetekontakty na desiatky centier. Klikám na ne a za každým z nich vidím akcie, ľudí,príbehy, chvíle, emócie.... ale aj kopu spoločných zrealizovaných aktivít a projektov. Mamy z materských centier nespravili krok len smerom k sebe a k miestu, kde žijú, ale snažia sa zdieľať svoje skúsenosti s inými. Klokanček v Nitre začínal ako materské centrum, medzičasom sa však mamám podarilo rozbehnúť komunitné centrum ako jeho pobočku. Hviezdička z Bystrice - popri cvičeniach pre mamy s deťmi dokázali mamy spoluorganizovať živú reťaz za záchranu bystrického parku. Kukulienka z Rusoviec: okrem klasickej činnosti dokázali iniciovať zriadenie jedného ihriska a naplánovanie i realizáciu rusovského komunitného parku. Ráčik v Rači zase pomáhal zorganizovať medzinárodnú konferenciu materských centier a na miestnej úrovni spolupracuje s Aliaciou fair-play, ktorá sa venuje komunálnej politike v Rači.
Obraz tretí: miesto pre život
Pravdepodobne jedna z mála vecí, čo mamy potrebujú od iných, aby mohli vytvoriť materské centrum je priestor. Služby sa dajú zabezpečiť dobrovoľnícky, hračky pre deti sa zozbierajú a s vybavením pomôžu sponzori, ale na ulici sa nemožno stretávať. Mamy a deti potrebujú miesto s bezbariérovým prístupom, čistým kobercom, po ktorom môžu loziť aj deti, s hygienickým zariadením, kde možno deti prebaliť či umyť im špinavé rúčky. Nestačí zasadačka s ošúchaným kobercom na druhom poschodí, nepresunuteľným nábytkom a spoločným WC...
Keby som bola starostkou či starostom akejkoľvek obce, tešila by som sa, že sa u nás našla skupina mamín, ktoré sa vedia dať dohromady a pomáhajú sebe aj iným.
Keby som bola starostkou a počula o materskom centre fungujúcom štyri roky v priestoroch, ktoré si jeho členky samé obnovili a ktoré užívajú na základe zmluvy s predošlou samosprávou, rýchlo by som ho utekala navštíviť a vyzvedala ich know - how na zapájanie ľudí.
Lenže ja nie som starostkou, a už vôbec nie starostom Rače.
A tak nedokážem pochopiť, ako môže niekto považovať zmluvu o dlhodobom prenájme priestoru pre materské centrum za bezcenný zdrap, ktorý možno zahodiť, aby sa vyhovelo silnejšiemu podnikateľovi; ako možno namiesto pomoci a podpory sťažovať činnosť mamičiek materského centra Ráčik - ktovie či nie kvôli spomínanej spolupráci s Alianciou Fair - Play.
Článok o materských centrách som plánovala už dávno; pred pár týždňami som však vôbec netušila, čím ho dnes budem končiť. Končím jednoducho: ak si myslíte, že stojí za to podporiť petíciu materského centra Ráčik, aby mohlo ďalej fungovať v pôvodných priestoroch, tu sa dočítate viac...
Doplnené 9. marca 2008: Aj vďaka vašej podpore pribudlo od zverejnenia článku pod petíciou skoro dvesto nových podpisov...
