Netuším, aké to je denne sa starať o "downíkov" a koľko síl na totreba. Nezaložila som materské centrum a netrávila som dni a týždnebudovaním spoločného parku pre druhých...
Robia to za mňa iní. Robia to pre mňa, pre nás...
Juro začal na Slovensku zakladať prvé súkromné rezervácie a bojovať za záchranu prirodzených lesov. Bojoval a bojuje za Tatry, za Poľanu i za Čergov. Vďaka nemu môžem dúfať, že na Slovensku ostanú miesta, kde sa budem môcť tešiť z nedotknutej prírody...
Eliška zorganizovala petíciu 14 000 ľudí za zachovanie malého lesíka na hranici bratislavskej Petržalky a živú reťaz 1500 ľudí, ktorí sa rozhodli ukázať, že aj stromy v meste si zaslúžia ochranu.
Evka založila v Poprade prvé materské centrum na Slovensku, aby presvedčila, že aj mamy na materskej môžu pomôcť sami sebe a komunite, v ktorej žijú; podnietila vznik Únie materských centier ako živej a vibrujúcej siete mám, využívajúcej silu svojpomoci a pomáhajúcej tým, ktorí to potrebujú.
Vlado a Megi z Rusoviec sa starajú o autistického synčeka a učia ma, ako sa obetovať pre svoju rodinu a zároveň vlastnými silami riešiť problémy, ktorým čelíme. Keď potrebovali získať peniaze na kurz, ktorý by im pomohol, pustila sa Megi do maľovania tričiek, šitia vankúšov či točenia hrnčekov - a napriek náročnej starostlivosti o synčeka dokázali potiahnuť projekt parku v centre obce, ktorý dnes stojí aj vďaka nim.
Maťa zorganizovala miestnych ľudí zo Zvolena, aby si vlastnými silami navrhli a oživili detské ihrisko pod svojimi oknami. Dnes chodí po celom Slovensku a pomáha druhým pri vytváraní spoločných verejných priestorov.
Katka ochraňuje bratislavské stromy a zeleň, zúčastňuje sa všetkých výrubových konaní, aby tam, kde sa dá, výrubom zabránila. Vie, aké stovky a tisícky stromov museli zatiaľ padnúť; upozorňuje na zabetónovanie mesta a čelí (aj fyzickým) útokom tých, na ktorých upozorňuje.
Danča z Nitry začínala s ľuďmi zo sídliska pri riešení banálnych i ťažkých problémov, učila ich komunikovať so samosprávou, vyjadriť sebavedome svoj názor. Dnes jej je víziou komunitné centrum, kde sa budú stretávať občianske združenia a občania, ktorí si budú vedieť pomôcť navzájom, ale aj robiť veci v prospech miesta, kde žijú.
Daniel sa venuje boju proti rasizmu a xenofóbii, upozorňuje na prešľapy polície pri vyšetrovaní závažných rasovo motivovaných trestných činov.
Peter pripravil analýzy právnych dokumentov, prijatých parlamentom, ktoré svojou podstatou idú proti základným ústavným právam i proti dohodám, ktoré sme prijali; Paľo do kázal vybojovať na Najvyššom súde víťazstvo ľuďom, ktorí boli ukracovaní o svoje práva.
Monika pomáhala odkryť tabuizovanú oblasť týraných žien a detí. Pracovala priamo s obeťami ale aj s policajtmi, ktorých učila, ako rozoznať signály týrania a ako postupovať ďalej; dnes tieto veci sprostredkúva študentom.
Richard zažil na vlastnej koži vyvlastňovanie. Vie, čo to znamená prísť o dom a bojuje proti zákonom, ktoré zakladajú možnosť spraviť z ľudí bezdomovcov.
Sandra sa venuje práci s bezdomovcami; popri iných veciach sa jej podarilo presadiť zriadenie stabilného útulku, aby v mrazoch nezomierali ľudia bez strechy nad hlavou.
Paľo napísal na blog desiatky článkov, odkrývajúcich finančné a politické súvislosti, ktoré stáli za rozhodnutiami bratislavskej samosprávy. Učí ľudí rozumieť územnému plánu a starať sa o to, čo im postavia pod oknami.
Natália upozorňuje na problémy detí v detských domovoch a bojuje za to, aby sa z domovov dostali tam, kde je to pre nich lepšie - do náhradných rodín.
Miška pracuje v teréne i v otvorenom nízkoprahovom centre s deťmi a tínedžermi z ulice; vytvára pre nich bezpečný a akceptujúci priestor, v ktorom sa môžu sami rozhodnúť pre to, čo budú robiť. Zuzka bola pri tom, keď takéto "decká" samé projektovali a vytvárali skatepark.
Štefan a Jolana z Bystrice či Jozef z Košíc pracujú s rómskymi deťmi a mládežou, aby im pomohli tam, kde pomoc potrebujú a podporili ich tam, kde im chýba podpora.
Keby som písala hodiny, nedokážem vymenovať všetkých, ktorí pomáhajú tam, kde to potrebuje komunita, naša spoločnosť, my sami - a stále nemám pocit, že by ich bolo dosť.
Milý Ježiško,
ty vieš, že tu je toľko práce, že sa to nedá všetko stíhať...
Daruj mi, prosím ťa viacej Danielov, pretože mám syna s dlhými vlasmi a nechcem sa báť, že keď vyjde do ulíc, niekto ho len tak zmláti...
Nestačí mi jedna Maťa a jedna Danča a jeden Vlado - existuje predsa ešte toľko miest, kde treba riešiť problémy a zobúdzať ľudí...
Nemohol by si sem poslať viac Natálií, ktoré budú zapaľovať iných? Viac Paľov, ktorí budú ukazovať súvislosti?
Chcem viacej Jurov a Rudov a Rišov, ktorí mi budú pomáhať brániť moje práva - napríklad právo na les, ktorým môžem voľne kráčať...
Viac dobrovoľníkov, viac ľudí do terénu, viac pre charitu, viac pre prácu s mládežou, pre boj s nelegálnymi skládkami, za záchranu pamiatok, viac bojujúcich proti diskriminácii, viac tých, ktorí kontrolujú politikov...Viac tých, ktorí nepracujú len kvôli vlastnému záujmu či záujmu svojich kamarátov, ale kvôli verejnému záujmu...
Prosím ťa... a najmä viac politikov, ktorí pochopia, že občianske združenia a neziskové organizácie netreba obmedzovať a likvidovať...
Pred pár dňami predložilo Ministerstvo vnútra návrh Zákona o spolkoch, ktorý môže byť pre neziskový sektor likvidačný. Návrh totiž ide proti článku 29 ústavy SR, kde sa ustanovuje, že „Právo slobodne združovať sa zaručuje. Každý má právo spolus inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo inýchzdruženiach.“ Podľa chystaného zákona spolky budú môcť vyvíjať činnosť len kvôli vzájomnému prospechu členov, nie verejnoprospešnú činnosť - čo by mal upravovať zákon o neziskových organizáciách. Mnohé občianske združenia však vyvíjajú činnosť nad rámec vzájomného prospechu členov a pritom neposkytujú služby, preto budú musieť zaniknúť. Štát takto pripraví osoby v nich združené o ústavné právo združovať sa.
Na tejto stránke sa môžete pripojiť k hromadnej pripomienke, ktorá navrhuje stiahnuť zákon ako celok:
