Tých prvých päť minút zabral skoro bez zbytku štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Jaroslav Jaduš, pre úplnosť z ĽS-HZDS. Tým, čo povedal, vyslal veľmi výpovedné posolstvo:
o svojej neschopnosti reagovať na vecnú stránku problému,
o svojom preferovanom osobnom komunikačnom štýle, založenom na manipulatívnom vyjadrovaní,
o svojej neschopnosti vnímať iný názor ako príležitosť na obohatenie a nie ako podnet pre útok,
o úrovni a charaktere mediálnych stratégií, vytváraných na MŽP,
o podceňovaní novinárov a médií,
o organizačnej kultúre a hodnotách Ministerstva životného prostredia,
o pomere odbornosti a politickej príslušnosti, potrebnej pre nomináciu štátnych tajomníkov,
o svojej politickej strane
a v konečnom dôsledku (bohužiaľ) aj o Slovensku.
Pars pro toto par excellence (čiže pars pro toto ako vyšité).
Pred niekoľkými mesiacmi, 27.9. 2006 som sa spolu s ďalšími vyše 1500 ľuďmi zúčastnila vyhlásenia prvého Územia chráneného občanmi - lesíka na Krasovského v Bratislave. Žltá páska, ohraničujúca toto územie je pre mňa tiež takým malým pars pro toto. Je symbolom, že na Slovensku žijú občania, ktorí veria, že nie všetky veci sú ovládnuteľné, nie všetky zelené územia zastavateľné a že nie všetko (vrátane prírody) treba riadiť zhora. A ktorí si okrem iného myslia, že volebné miestnosti nie sú jediným priestorom, v ktorom by malo na ich hlase záležať.
Vyhlásenie ďalšieho Územia chráneného občanmi v sobotu 28. apríla v Tatrách (Tichej a Kôprovej doliny ) môže tiež vypovedať o mnohých veciach: že ľudom záleží na tom, čo sa okolo nich deje, že sú schopní vyjadriť svoj názor, že vnímajú dôležité hodnoty a neboja sa mocenského tlaku pri ich presadzovaní.
Čo je pre Slovensko celkom fajn správa, nie?
