Bratislavské chodníky som zažila ako mama s vozíkom, ako mama s tromi deťmi i ako človek, ktorý sa radšej prejde dvadsať minút peši, než by sa mal trápiť nad kombinovaním, akým spôsobom sa kde dostane električkou či autom.
Nevadia mi zvlnené či ostro zatáčajúce trasy, kopírujúcehistorický pôdorys ulice či občas hrboľaté dlažobné kocky Staréhomesta. Nevadí mi vyhnúť sa lavičke či stánku s gaštanmi alebo krásnemustromu, ktorý má okolo seba dostatočne širokú záhradku.
To, čo mi vadí, sú bariéry, dizajnované akoby s účelom zvýšiť chodcom adrenalín. Nejde len o parkujúce autá, ale o všetky možné fyzické bariéry od nepohodlných (reklamné pútače) po nebezpečné (odkryté kanály, rozkopané jamy, trčiace káble). Chodec je na poslednom mieste a chodníky sa stávajú zásobarňami parkovacích miest.
Ak parkujú autá pozdĺž celého chodníka tak, že na šírku ostáva miesto pre prechod iba jediného chodca, potom na niektorých miestach nemajú šancu nielen tí, ktorých som spomínala v úvode, ale ani dvojice, držiace sa za ruky, ľudia, ktorí chcú spolu kráčať a rozprávať sa, ľudia, idúci v protismere - lebo pomaly niet miesta na vyhnutie sa...
Štefánikova: chcete prejsť? Ustúpte nabok, počkajte kým prejdú tí druhí a potom sa ponáhľajte dopredu...
Radlinského: nič výnimočné. Zaujímavé je pozorovať parkovanie pred stavebnou fakultou - keby autá mohli, tak vojdú až do vestibulu. Na chodníku stoja autá oprávnene, je tam vyznačené parkovanie - fotku som však uverejnila ako príklad, že zabratie chodníka na parkovanie je súčasťou oficiálnej politiky.
Pretože považujem túto tému za dôležitú, nafotila som za posledné týždne viacero fotografií, ilustrujúcich, s akými bariérami sa najviac stretávam.
Parkujúce autá
- blokujúce chodníky, útočiace na zeleň, často zaberajúce aj prechody pre chodcov.
Žilinská - rovnako nepriechodne ako tu to vyzerá aj na druhej strane ulice pred pizzeriou.
Nie, tadiaľto by som s vozíkom z chodníka na chodník neprešla.
Radlinského: dlhé rady áut, parkujúcich na chodníku sú bežné. Ak ide o frekventovaný chodník, zaberajú chodci priestor na úkor zelene.
Námestie slobody: niekoľko mesiacov po tom, čo magistrát vytvoril medzi stromami nové parkovacie miesta a pokúsil sa oddeliť chodcov od áut stĺpikmi, našli si šoféri cestu na chodník. Toto auto tu parkovalo niekoľko dní za sebou; šofér ráno prišiel a poobede odišiel. Tisíce pešiakov (ide o frekventovanú trasu) ho poslušne obišlo. Mestská polícia vraj situáciu riešila pohovorom. Veď kočík prejde.
Malá architektúra osadená do chodníka
- zle umiestnené smetné koše, reklamy, rozvodné skrine či značky
Mlynské nivy - peší ťah smerom k autobusovej stanici. Za chrbtom mám na dôvažok osadenú dopravnú značku.
Karpatská: okrem zavadzajúcej značky, ktorú by stačilo kúsok posunúť, tu nájdete ešte prepadávajúci sa chodník, zakrytý pár pružiacimi doskami.
Kamenné námestie, Trnavské mýto: chodec tu má hlavnú hodnotu: je potenciálnym adresátom reklamy. Že mu pritom narušíme prirodzené trasy pohybu? Veď o to ide...
Nedomyslené bariéry,
ktoré vznikli s cieľom ochrániť chodcov pred autami.
Kamenné námestie: Medzi dvomi budovami Tesca ledva prejde kvôli osadeným zábranám kočík, o kočíku pre dvojičky, ako bol tento, ani nehovoriac. Niektoré medzery medzi zábranami dokonca neumožňujú ani položiť vedľa seba obe nohy.
Kollárovo námestie: z jednej strany zovretie parkujúcimi autami, z druhej nefunkčnými biskupskými čiapkami...
Umiestnenie mobilných panelov nikto nekontroluje, preto čím viac zasahujú do chodníka, tým lepšie. Ďalšie ilustrácie nájdete na Michalskej ulici...
Nebezpečné prvky
- káble, nity, rozbité kanály či chýbajúce poklopy, kaluže, ostré výčnelky...
Tajomný prvok na Kamennom námestí - vyzerá ako zaletovaný vstup do Nautila, ponorky kapitána Nema...
Keby tu boli zasadené stromy, vyhnem sa rada aj stokrát - takto je to však len zbytočná bariéra.
Račianske mýto: mamičky musia manévrovať priamo na ceste.
Nezabezpečené rozkopávky a stavby
- hromady zeminy, neprikryté jamy, kontajnery či stavebné dvory, zaberajúce celé chodníky...
Radlinského, Obchodná, Karpatská, Palárikova...
Mierové námestie: mesiace chodili chodci nedôstojnou a špinavou chodbou popri stavenisku. Dnes je už aj tá zrušená.
Tých bariér je oveľa viac. Zásobovacie autá v pešej zóne mimo určených hodín. Chýbajúce časti chodníkov. Neosvetlené a rozbité podchody. Nezabezpečená ochrana zhora, ak sa na budove niečo opravuje. Tisíce jám a stupienkov na chodníkoch.
Zdvihnúť nohy a zakloniť sa... Pohyb bez bariér a bez pomoci druhého je v Bratislave zatiaľ iba víziou. A vlastne si to už ani neuvedomujeme...
Snívam o voľných, pohodlných a bezpečných chodníkoch, ktoré neblokujú autá, nevhodne osadené reklamy či hromady zeminy. Snívam o peších trasách, kde si budem môcť zvoliť tempo od pokojného prechádzania sa až po rýchlu chôdzu podľa toho, čo chcem v meste vybaviť. Snívam o meste, kde budem vítaná aj ako človek, ktorý nechodí všade autom a kde tí, ktorí mesto plánujú a rozhodujú o ňom, vytvoria takú sieť peších trás, že sa na mnohých miestach stane efektívnejšie chodiť pešo...
Predstavujem si, že dopravná komisia ktoréhokoľvek miestneho, ale aj mestského zastupiteľstva začne na svojich zasadnutiach riešiť nielen problémy automobilovej dopravy a parkovania, ale aj plynulosť a bezpečnosť trás pre chodcov, nadväzujúcich na sieť verejnej dopravy či na body, kde sa dá zaparkovať a vystúpiť z áut. Snívam, že mestská polícia či dopraváci zo štátnej polície budú držať stranu chodcom kedykovek budú potrebovať ochranu na svojom výsostnom území - na chodníku či na prechodoch pre chodcov. A že tí, ktorí navrhujú mestský mobiliár a jeho umiestnenie budú myslieť na to, aby pomáhal a nie prekážal.
Zatiaľ len snívam...
P.S. Čísla áut som rozostrila, pretože si myslím, že aj keď mnohí vodiči parkujú na chodníku, je to skôr dôsledok systémovej chyby a neriešenia problému zo strany kompetentných, ako ich zlá vôľa. Pod riešením však nerozumiem zväčšovanie počtu parkovacích miest.
Doplnené 27. októbra 2007:
"Členovia K8 sa dnes zaoberali aj problémom parkovania na chodníkoch,ktoré by mala novela zákona o pozemných komunikáciách zakázať apostihovať. Pokuty by sa mali vymáhať priamo od vlastníka auta.", píše sa v článku Sme "Krajskí primátori chcú spoplatniť veľké stavby".
