Keď idete do veľkej a vážnej budovy, ktorá má svoje roky a svoju dôstojnosť, neočakávate prekvapenia.
Ani ja som neočakávala rozptýlené jahodové svetlo, legovú červenú a oblé krivky stien, ktoré vo foyeri Fakulty architekúry na Námestí slobody spolu vytvorili intímny a zároveň verejný priestor - čajovňu.

Oddych na koberci či vankúšoch,

občas zamávanie fotografom a pozorovateľom,



rozjímanie,

či mikrospánok by tu bez čajovne nemali šancu.

To vpravo na predošlom obrázku je Bellušovo pifko (studená zmes čajov), to vľavo tusím oolong s pomarančovým džúsom, celkom fajn na teplé dni...


Čajovňa sa rozšírila (keď nepršalo) aj pod holé nebo a tí, ktorým chlad nevadil, otestovali aj zmrzlinu...



Maličký fliačik na tom všetkom: projekty športových centier, ktoré boli inštalované z druhej strany, neprekročili svoj tieň a väčšina z nich plávala v pohodlnom kockatom mainstreame.

Projekt "Čajovňa - Tea in Crate" vytvoril vyše 20 členný študentský pracovný tím pod vedením sochára Bohuša Kubinského v rámci predmetu "Výtvarné dielo v architektúre". Študenti - štvrtáci pracovali v roli spoluatorov, organizátorov, propagátorov, realizátorov aj logistikov.
"Som sochár a z vlastnej skúsenosti viem, že je motivujúce dielo nielen vymyslieť a spraviť z neho vizualizáciu, ale aj do posledného detailu ho domyslieť a zrealizovať..."povedal mi Bohuš Kubinský.
Zajtra ešte máte šancu poležať si na pohodlných matracoch a ochutnať z čajov i z atmosféry... Pre mňa je okrem týchto malých pôžitkov Čajovňa po Mestkých zásahoch inšpiráciou a nádejou, že sa architekti menia a že čoraz viac budem v ich dielach nachádzať radosť, diverzitu, pestrosť a ľudskú mierku...
