Čo by ste spravili vy, ak by išlo o miesto, na ktorom ste vyrastali?
Túto otázku nám položila Megan, viceprezidentka Shelburne Farm, keď rozprávala o tom, ako sa zo súkromnej farmy stala vplyvná mimovládna organizácia, o ktorej programy je v USA taký záujem, že sa na ne zájazdy zo škôl nehlásia, ale raz do roka losujú.
História tejto farmy však začala o niečo skôr, vo Vermonte v r. 1886. Toto obdobie 19. storočia je v USA známe ako Gilded Age - Pozlátená doba. Bola to éra Rockefellera a Carnegieho, éra prerozdeľovanie bohatstva, pochádzajúceho z industrálnej expanzie a v neposlednom rade éra vystatovania sa s ním.
Toto obdobie však prinieslo aj formulovanie ideálnych predstáv o vzťahu človeka a prírody a jeho zodpovednosti voči nej, zakladanie prvých národných parkov, hoci spočiatku len ako miest dramatických scenérií a prírodných krás, hodných zvečnenia. Príroda sa stala miestom reflektovania hodnôt človeka a hľadania vlastnej identity, ale aj zdrojom silných emócií. Romantické ideály zaznievali vo filozofii, výtvarnom umení i v hudbe; premietli sa aj do predstáv o tom, ako majú vyzerať mestá a akú zodpovednosť majú ľudia, ktorí vlastnia majetok.
A tak sa na brehoch jazera Champlain stretli William Seward a Lila Vanderbilt Webbovci, rozhodnutí realizovať svoje predstavy o tom, ako mávyzerať poľnohospodárska farma a ako sa na nej má hospodáriť s využitím všetkých novodobýchpoznatkov. Majiteľom usadlosti pomáhal Frederick Law Olmsted, krajinný architekt a zakladateľCentral Parku v New Yorku spolu s architektom Robertsonom.
Výsledkom sa stala zázračnákrajina – usadlosť, silne odrážajúca romantizujúce predstavy o prírode akoo mieste dokonalej harmónie i provokácie; s malebnými skupinamistromov, zvlnenými poliami, priehľadmi do krajiny, ovocnými sadmi a kvetinovýmizáhonmi, s romantickou šindľovou architektúrou budov, inšpirovanou obdobím kráľovny Anny. V časoch najväčšieho rozkvetu mala usadlosť vyše 1500 hektárova 300 zamestnancov a jej jednotlivé časti spájalo vyše 20 km ciest.
Krátky čas bolafarma známa v USA ako najpokrokovejší model poľnohospodárskej usadlosti, pre svoju veľkosť a pod tlakom konkurencie však nebola udržateľná. Počnúc rokom 1910sa začala postupne zmenšovať, hľadajúc nový spôsob fungovania.
V roku 1972 vlastnili farmu potomkovia Webbovcov - rodina s deťmi,ktoré v tomto čase mali medzi 15 až26 rokov; všetky vyrastali na farme. Na jednej strane dlhodobá neudržateľnosť situácie, na druhej strane silnývplyv ideálov, s ktorými bola farma zakladaná aj ideálov vtedajšieho obdobiahippies viedli k tomu, že deti sa rozhodli previesť majetok na neziskovúorganizáciu, ktorá by pokračovala v ochrane týchto ideálov. A hoci to znie jednoducho, aj ich rozhodovanie sprevádzali dilemy...
V súčasnosti je poslaním farmy zveľaďovať ochranársku etiku a prehlbovať a rozvíjať hodnoty, spojené s ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva - znamená to, že všetky aktivitya programy, ktoré organizácia realizuje smerujú k tomu, aby sa ľudia učili týmto hodnotám rozumieť a presadzovať ich.
Výchova a vzdelávanie
Farma žije z výučbovýcha vzdelávacích programov. V prvom rade pripravuje vzdelávacieprogramy pre školy a keďže záujem je obrovský, školí aj učiteľov, ktorí potominformácie rozširujú ďalej. Ide o najrôznejšie programy, ktoré sa venujúoblastiam ako je zdravá výživa, význam vody v prírode, úspory energiea podobne. Žiakom a učiteľom sa nesprostredkujú pomocou suchýchprednášok, ale pomocou živých, interaktívnych dielní a zážitkových tréningov.
Živá farma
Na farme chovajú hnedé švajčiarskekravy, z mlieka ktorých vyrábajú vynikajúci syr cheddar. Zároveň sa tu pestujú rôzne plodiny, ktoré sapredávajú priamo na mieste alebo idú do sietí biopredajní. Na farme tiež sídlidielňa, vyrábajúca nábytok z miestneho dreva.
Niečo pre deti
Farma je otvorená turistom a návštevníkom, ktorí si môžu pozrieťprocesy výroby tradičného syra, originálneho dreveného nábytku a tradičné roľnícke činnosti, ku ktorýmsa deti ináč nedostanú – napríklad dojenie kráv či kŕmenie kuriatok. Atraktívnesú aj slávnosti, ktoré sa spájajú s jednotlivými ročnými obdobiami – žatvaa dožinky, vyrezávanie tekvíc, zber jabĺk, slávenie vianočných sviatkov. Ale už samotná možnosť pozrieť si zvieratká či dotknúť sa ich deti fascinuje...
Skvelým divadlom je dojenie kráv. Jednoduché a zrozumiteľné, interaktívne, dramaturgicky členené a nastavené pre tých najmenších divákov - asi by som sem poslala mnohých lektorov či lektorky z múzeí učiť sa, ako spraviť z nudného výkladu potešenie.
Myslím, že tváre deti jasne hovoria o fascinácii.
No a potom príde samotná možnosť podojiť si kravičku...
Spolupráca s miestnou komunitou
Pretože v blízkostistojí dedina, spolupracuje farma aj s miestnymi obyvateľmi –v hlavnej budove je zriadená škola pre deti z okolia a lektorivzdelávacích programov sú zároveň učiteľmi. Obyvatelia blízkehoi vzdialenejšieho okolia sa môžustať za poplatok členmi a farma ich informuje o všetkých chystanýchakciách (vstup na farmu je v rámci členského.)
Chvíľu sme mali možnosť školákov sledovať - domáca úloha bola priniesť si predmet z ďalekej krajiny a porozprávať o ňom. Škola mala taký waldorfsko - montessoriovský nádych, ale najviac ma fascinovali snežnice a bežky, opreté v kúte...
Kvapka luxusu
Zahmlený výhľad na jazero Champlain
Pri jazere sa nachádza „Inn“– hostinec, ktorý ponúka luxusné ubytovanie a reštauráciu, využívajúcuprodukty miestnych farmárov a menu z biopotravín. Príťažlivospracovaný jedálny lístok uvádza, ktoré potraviny sú odkiaľ a čo je „bio“a čo nie.
Podpora miestnych produktov
Veľmi príjemným jeinformačné centrum a obchodík s miestnymi produktmi v jednom – popriochutnávke syra si tu môžete kúpiť stovky krásnych vecí – od potravín (napríkladtradičného javorového sirupu) cez tričká, knižky, šperky , hračky, suveníry či inédrobnosti. Mnohé výrobky majú tzv. local branding - značenie miestneho pôvodu.
Toto je Megan. Keď som sa jej spýtala, ako môže vedieť o dilemách, ktoré sprevádzali deti Webbovcov, keď sa rozhodovali, čo s majetkom, iba sa usmeje: "Jedno z tých bývalých detí je dnes mojim mužom..."
Keď si spomínam na Shelburne Farm, vidím slnko, ľahký opar a jesenné listy, cítim chuť čedaru a počúvam vlny jazera Champlain, ako sa trieštia na brehu. Ale to najsilnejšie, čo som si odniesla je zážitok z toho, ako možno pristupovať k hodnotám, ktoré sme zdedili...
Mapka a obrázky Webbovcov sú zo stránky www.shelburnefarms.org.
