Ešte sme si ich v Bratislave všetky nezastavali, aj keď sa z nich ukrajuje; ešte tu sú:
Kochova záhrada: z 30- tych rokov minulého storočia, tajomná, zavretá, ohrozená výstavbou, zasypaná červenými jahodami... Takú som ju jediný krát zažila počas minuloročného víkendu otvorených historických parkov a záhrad a potichu počúvala spolužiaka Jura, ktorý v nej ešte zažil bazén, naplnený po kraj vodou a pre ktorého znamenala časť detstva... V koho záujme je, aby naďalej ostala zatvorená?
Horský park: pretkaný sieťou stúpajúch a klesajúcich cestičiek. Tu ešte cítite pamät miesta a nie je ťažké si predstaviť strážcov s hrubými bakuľami, ktorí tu za čias mešťanostu Justiho od roku 1868 dohliadali na poriadok. Ak sa vám podarí, natrafíte na kamennú lavičku či zvyšky altánku alebo objavíte nové lavičky a mostíky, ktoré Horskému parku venovali dnešní filantropi.
A keď Nadácia Horský park organizuje nedeľný koncert alebo cestopisné premietanie pod holým nebom, keď park dýcha zeleňou a tlejúcim lístím, keď sa z čajovne s nádhernou pecou so starými kachlicami rozlievajú do tmy jantárové škvrny svetla, stačí zavrieť oči a predstaviť si, ako to tu mohlo vyzerať pred sto či viac rokmi...Potom otvoríte oči a spomeniete si na píly, ktoré spoza kopca zaznievali na jar ...
Medická záhrada - podľa ankety z minulého roka bratislavská najbľúbenejšia historická záhrada. Podľa mňa najfotogenickejšia a najpestrejšia (nikdy z nej neodídem bez pekných záberov), ale aj najzaťaženejšia a pod najväčším tlakom. Je zaujímavé, ako si tu našli svoje miesto tesne vedľa seba rôzne skupiny, ktoré si užívajú vzájomnú blízkosť. Zatiaľ sa nerušia, ale tlak na tento kúsok prírody je veľký...
Záhradu dal v roku 1770 vybudovať gróf Ján Gobert z Aspremontu ako klasickú barokovú záhradu - symetrickú, pravouhlú, s alejami pagaštanov, s jasným barokovým odkazom v kompozícii i výbere rastlín. V čase, keď záhradu vlastnil gróf Esterházy konali sa tu zábavy a koncerty (vystúpil tu dokonce aj Jozef Haydn) a koncom devätnásteho storočia zase študentské majálesy. Kedysi bola záhrada oveľa väčšia - na východnej strane z nej v minulosti poodkrajovali stavebné parcely; dnes sa spoza stromov týčia developerské krabice.
Sad Janka Kráľa - krásny a majestátny historický parkový priestor, s trojicou platanov, ktorej sa vždy mlčky klaniam; s množstvom inlinistov a cyklistov, ktorí prichádzajú z dunajskej hrádze.
Vznikol v roku 1775 ako veľkýkrajinársky verejný park, ktorý odrážal nový pohľad na prírodu bez výrazných zásahov človeka. Jeho zriadením predbehli otcovia mesta dobu. Dnes tu nájdete zaujímavé odtlačky histórie i súčasnosti: pozostatok gotickej vežičky, cez ktorú vidno v osi priehľadu siluetu Nového mosta (a je na vás, aby ste si vybrali, či sa vám páči, alebo nie), petangové ihrisko a obnovený Leberfinger s detskou záhradou, na dohľad s tolerovaným erotickým salónom. A nedávno vyrúbaný lesík na Krasovského, ktorý ukázal, ako blízko je diaľnica, ktorú projektanti voviedli do mesta a ako ďaleko majú súčasní poslanci, ktorí odhlasovali jeho predaj, od ľudí s víziou a zodpovednosťou ...
Pionierska (Grassalkovichova) záhrada, do ktorej sme chodievali dennodene a ktorej vysokú bránu mám stokrát prelezenú, vznikla v roku 1760 spolu s Grassalkovičovým palácom. V pionierskych časoch si ju pamätám s klubovňou zálesáckeho krúžku a s klietkami so zajačikmi a morčatami. V časoch úpadku som tu vídala decká, ktoré v kríkoch fetovali; neskôr som zažila strážnu službu, ktorá vyháňala z trávnikov nielen tých, ktorí si prišli zahrať futbal, ale aj mamičky s deťmi. Dnes je už bežné zložiť sa na tráve a vychutnávať si to, aj keď tu atmosféra nie je taká uvoľnená, ako v Medickej.
Priestor zo strany Banskobystrickej ulice nájdete celý "zadubený" - neviem, či aj za súčasného prezidenta, ale za toho predošlého sa každá hlava štátu ujala po vstupe do záhrady svojej motyčky a zasadila v Aleji prezidentov malý dubček.
Vymenovala som len niektoré historické bratislavské záhrady. Nespomenula som námestia, cintoríny, záhrady vo vnútroblokoch, lesíky či aleje...
Jedno majú spoločné: všetkým chýba kvalitná údržba a na všetky si aspoň raz pomyslel niektorý z developerov...
Tento rok už druhý krát pripravil spolu s partnermi Národný trust Víkend historických parkov a záhrad ako akciu, ktorá má pritiahnuť pozornosť k tomu, v akom stave je táto súčasť nášho dedičstva. Od piatku 6. júna do nedele 8. júna 2008 budete mať možnosť zapojiť sa do ponúknutého programu. Ja som si už vybrala: určite si nenechám ujsť Kochovu záhradu, ktorá sa ako v rozprávke otvára len raz za rok. V piatok sa pôjdem pozrieť na prednášku o historických parkoch v Holandsku a nedeľu si vyberiem medzi Sadom Janka Kráľa (kde bude pre deti pripravené niečo z ekovýchovy), Horským parkom, v ktorom budú vtáčkari učiť rozpoznávať hlasy vtákov a botanickou záhradou, kde sa uskutoční 5. ročník Dňa stromov aj s programom pre deti. Na víkend je toho pripraveného ešte viac: cvičenie taj - či pod holým nebom, koncerty hudobných skupín, besedy, čítanie z kníh pána Dvořáka, ukážky aranažovania kvetín, šermu, dobových tancov...
Naše záhrady sú zelené oči mesta. Vidíme cez ne, kto sa stará a kto nie; kto prichádza s víziou a kto svojím technokratickým prístupom k zeleni v meste zaspal dobu.
A ak si myslíte, že potrebujeme pre svoj život stromy, lesy, parky, o ktoré sa nemusíme báť, že ich niekto vyrúbe, pripojte sa...
