Určitú časť nášho talianskeho tripu museli zvyšní členovia rodiny venovať môjmu želaniu navštíviť Maranello a blízke mesto Modena. Od nášho ubytovania bolo Museo Ferrari vzdialené autom 40 km, rozhodli sme sa absolvovať ich naším autom. Moja krajšia polovička vraví, veď sa nemusíme ponáhľať, ráno tam nebude veľa ľudí... No, nebolo ich len veľa, bolo ich oveľa viac! Mali sme problém zaparkovať, pretože parkovisko pred múzeom bolo beznádejne plné, rovnako tak blízke okolie. Nakoniec sme našli jedno miesto asi 10 minút peši a spoliehali sme sa na to, že neparkujeme na zakázanom mieste. Pokutu sme neplatili, takže sme boli spokojní.
Vstupenky do múzea som kúpil v predstihu na internete a urobil som dobre. Tie naše platili aj do múzea Enza Ferrariho v neďalekej Modene. Pred vstupom sa vlnil celkom dlhý had ľudí, ktorí čakali pred pokladňou. Tých, čo mali lístky kúpené dopredu, bolo tiež dosť. Čakali sme asi 15-20 minút, kým nás pustili dovnútra. Priestor boli v prítmí, aby sa tie plechové nádhery mohli vyhrievať v lúčoch reflektorov. Všetci sa snažili rozprávať ticho, aby nerušili ostatných. Chlapi si podrobne pozerali každý detail tých nádherných áut a ich predstavivosť pracovala na plné obrátky. Ženy ich vôbec nerušili, zdalo sa, že aj im sa tie ladné tvary páčili a že by tiež neboli proti zviezť sa v takých športových autách...
Fotografoval som, čo sa dalo, aj čo sa nedalo, spredu aj zozadu:
Presúvali sme sa k vrcholu výstavy, najrýchlejším a najšportovejším modelom, k formuli 1. Na stenách tam mali vyobrazených aj majstrov sveta, ktorí svoje tituly získali v talianskom monoposte z Maranella. Vynímali sa tam najmä mená ako Niki Lauda, Jody Scheckter, Michael Schumacher, Kimi Räikkönen. Medzi vystavenými formulami bola aj tá, v ktorej jazdil Gilles Villeneuve. Určite boli niekde na informačných paneloch, ktoré som všetky nečítal, uvedení aj ostatní majstri F1 z Ferrari: Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Mike Hawthorn, Phil Hill a John Surtees. Vo vitrínach boli vystavené aj početné trofeje získané v automobiloch so vzpínajúcim sa koníkom v znaku. Človek by si tam najradšj sadol na stoličku a vnímal tie skvosty aj dlhšie, lenže prúd návštevníkov bol síce pomalý, ale nemilosrdný...
Formule 1 sú atraktívne, ale v múzeu bolo aj niekoľko starších športových automobilov:
Každý sen raz skončí, aj my sme mali prehliadku múzea za sebou, ale iba skoro. Každé euro od návštevníka je dobré, preto sme sa postavili ešte do jedného radu. Odfotil som sa s manželkou v žltom Ferrari, fotka mi pripomína, že mám za sebou ďalší splnený sen. Návšteva Museo Ferrari určite stála za to, preto sme sa hneď po nej vybrali do Modeny, kde sa nachádza múzeum Enza Ferrariho, zakladateľa tejto úspešnej firmy.
