Pavel Pospíšil
Politika Ozaj tie doláre nechceme?
Znovu tú pomoc nechceme! Po roku 1945 sme prijali UNRRA pomoc, V roku 1947 sme Marshalov plán pomoci odmietli. Vtedy nám to zakázal Stalin. A čo sme stratili?
Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Znovu tú pomoc nechceme! Po roku 1945 sme prijali UNRRA pomoc, V roku 1947 sme Marshalov plán pomoci odmietli. Vtedy nám to zakázal Stalin. A čo sme stratili?
Schyľuje sa k rozhodnutiu. Pre mňa je to do značnej miery jasné. Jasné je najmä to, koho nebudem voliť.
Vážený súdruh Fico! Už ste skoro úplne taký, ako boli Vaši predchodcovia, keď vyhľadávali vnútorných nepriateľov, hľadali a trestali svojich triednych nepriateľov za každú cenu.
Po vystúpení Danka v televízii o škode pre kresťanov, že sa nezjednotili pri voľbe prezidenta, ostáva len poznamenať, že po kotrmelcoch, ktoré znamenali jeho debakel, by mal stiahnuť vlajku, kajať sa a níe radiť.
Predovšetkým toho, ktorý (á) by mohol pomôcť zachovať cestu demokracie, návrat k ústavnosti, o ktorej sme sa rozhodli po roku 1989.
Vrátil som sa z manifestácie (ALL FOR JAN) s povznesenou dušou. Všetci účinkujúci mi naliali do duše nádej v budúcnosť pre naše vnúčatá a ich rodičov.
Alebo: Ako to vidím ja. (Boj o ústavný súd). Neviem prečo, ale dianie v NRSR v súčasnosti, mi silne pripomína Február (ové) „víťazstvo“ v roku 1948.
Nuž takto si „boj o svoje miesto na výslní“ nepredstavujem. Posledné hodiny v NR NR nám ukazujú, ako si FICO a SMER predstavujú vládnutie v „demokratickom a právnom štáte“.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na diskusii o Palachovi v Poľskom stredisku. Pripomenul som si čas, ktorý som prežíval veľmi intenzívne v roku 1969. Diskusiu riadili pracovníci ÚPN,
Platilo to zrejme pre SDĽ a jej členov a platí to aj pre SMER a členov. Je to zrejmé z hlasovania o protikomunistickom zákone v roku 1996 (pozri Fico a spol.), resp vyjadrenie vtedajšieho predsedu NR SR s. Migaša – marxizmus treba
Ozaj sa občania SR nechajú oblafnúť „našimi“ odborníkmi? Som rád, že sa môžem počítať medzi ľudí, ktorí si uvedomujú dôležitosť voľby ústavných sudcov a že (okrem) jednotlivcov
Pripomenul som si hlasovanie s. predsedu o zákone NR SR z 2.2.1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Proti hlasovali (zo známejších):
Ďalšia z veľkých postáv Slovenska už nie je medzi nami. Vzácna žena nielen po umeleckej stránke, ale aj ľudskej a duchovnej. Pri svojej účasti na jej pohrebe (zádušnej omši) som sa dozvedel niečo z homílie pána biskupa Rábeka,
10.12. sme si pripomenuli, že 10.12.1948 Valné zhromaždenie OSN prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Za komunizmu sme sa veľa o tejto skutočnosti veľa nedozvedeli, ČSSR sa prihlásila k Dohovoru o ľudských právach
(Od nás, ktorí sme ho mali radi), ale aj od všetkých. Je mi smutno, lebo odišiel aj priateľ (dlhoročný) a vzácny. Prvý raz som sa s ním stretol na vojne v Stříbre (1958),
Dnes som si prečítal: Ako prezident budem volať ministrov. Iste ste si uvedomili, že hovorím o prezidentskom kandidátovi
Tá naša túžba po samostatnosti bola a je neprekonateľná. A neváhame pred (aj po) jej dosiahnutím aj klamať (národ), že nám ide len o jeho dobro a blahobyt a pokoj.
Napriek tomu, že som veľmi mojím predošlým blogom u niektorých účastníkov diskusie neuspel, pokúsim sa vysvetliť môj prístup k „vízii“ alebo k hodnotovému rámcu kandidátov(na prezidenta).
Včera som objavil na Postoji informáciu: František Mikloško dostal na Trnavskej univerzite Čestný doktorát. Ešte dôležitejšou informáciou pre mňa, je jeho pohľad na Slovensko, jeho súčasný stav a víziu. Potrebujeme si uvedomiť, že
Pri súčasných výročiach ma chytá pokušenie, aby som si overoval v existujúcich prameňoch súčasnú rétoriku rôznych smerov našej súčasnej scény na našu nedávnu minulosť.