1000 km naprieč ČR. 20.časť : Lužické hory – na najsevernejší bod ČR

Písmo: A- | A+

Ak sa chceš prejsť virtuálne naprieč Českou republikou, tak neváhaj čítať sériu týchto článkov. V tejto časti sa prejdeme cez Lužické hory a navštívime najsevernejší bod ČR.

Informácie o dennej etape :

Dátum : 3.7.2018 (utorok)

Pohorie : Lužické hory

Trasa : Krásná Lípa (č) > Vlčí hora (ž) > Brtníky (č) > Zelený kříž (z) > Velký Šenov (z) > Lobendava (z) > Severní CZ/D (ž) > Najsevernejší bod ČR > späť do Velký Šenkov > neznačenou cestou na chatu v Mikulášoviciach

Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2823682820

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 43,64 km / 1806m / 8,29 hod.

Trasa
Trasa (zdroj: mapy.cz)

Do obce Velký Šenov

Lenivo sa prevaľujem v posteli ešte pred budíkom. Raňajky podávajú až o hodinu, tak si to ešte vychutnávam. Študujem dnešnú plánovanú trasu. Je to konečne tu... Cieľ je pokoriť ďalší významný bod – najsevernejší bod ČR. Trošku ma trápi kde prespať a ako to vhodne naplánovať. Najsevernejší bod sa nachádza v cípe republiky. Budem musieť ísť po rovnakej ceste dvakrát. Nakoniec som si povedal: „však uvidím“.

Dávam si ešte dlhú sprchu a balím svoje caky-paky, aby som sa už po raňajkách nezdržiaval. Hádžem batoh na chrbát a presúvam sa do vedľajšej budovy na raňajky. Doprajem si zo všetkého trošku. „Napráskaný doplna“ sa pohľadom lúčim s týmto komfortom a idem do ďalšej budovy na recepciu odovzdať kľúč od izby.

Kráčam po chladnom údolí, do ktorého sa slnečné lúče predierajú len neochotne. Dnes mi je nejako zima. Dobrým spôsobom na zohriatie sa je rýchlejší pohyb, čo plne využívam. Zastavujem sa len občas na pekných miestach kvôli foteniu. Kyjovská ulica je obklopená budovami, z ktorých dýcha história. Z chalúpok s kvitnúcimi rastlinami a upraveným okolím som uchvátený.

Kvitnúce slnko pri chalúpke
Kvitnúce slnko pri chalúpke (zdroj: Pavol Krajč)

Na okraji obce Krásny Buk ma víta krásna tehlová budova. Kúsok za ňou sa nachádza zrúcanina hradu Krásny Buk. No zub času si vybral svoju daň a ostalo z neho naozaj iba pár kameňov. Dostávam sa do oblasti, ktorá je zmesou lúčok a otvorených priestorov. Tie prerušujú len občas malé lesíky, ktoré ponúkajú príjemný chládok pred začínajúcim páliacim slnkom.

Maskovaný dom za obcou Krásny Buk
Maskovaný dom za obcou Krásny Buk (zdroj: Pavol Krajč)

Kráčam a obdivujem panorámu. Cesty sú ľudoprázdne a ponúkajú čas na vlastné myšlienky. Rozmýšľam a predstavujem si, ako bude vyzerať ten najsevernejší bod. Už viem, ako vyzerá ten najvýchodnejší a aj najvyšší. No ako to bude s tým najsevernejším?

Môj verný spoločník na ceste
Môj verný spoločník na ceste (zdroj: Pavol Krajč)
Drobnosti, ktoré spestrujú deň
Drobnosti, ktoré spestrujú deň (zdroj: Pavol Krajč)

Väčšinou idem buď po asfaltke, alebo po spevnených cestách. Tieto pahorkatiny majú čosi do seba. Okrem krásnych výhľadov je tu všetko také učesané. Množstvo drobností osviežuje túto krajinu. Prechádzam okolo kaple Nejsvětější Trojice a už o pár metrov pri cestičke stojí nejaká soška, ktorá na mňa nemo pozerá.

Dostávam sa do nejakého pobožného kraja. Na každom rohu je kríž, relikvia, pamätné miesto, alebo kaplnka.

Lúky a otvorený priestor
Lúky a otvorený priestor (zdroj: Pavol Krajč)
Blížim sa k hraniciam s Nemeckom?
Blížim sa k hraniciam s Nemeckom? (zdroj: Pavol Krajč)
Pútne miesto
Pútne miesto (zdroj: Pavol Krajč)

Prechádzam cez Vlčí horu, Vlčí potok až do obce Brtníky. Malé a rozkošné dedinky, v ktorých som nikoho nestretol. Som ako v začarovanej krajine, kde niet ľudí. O to viac tu je však krásnych budov a chalúpok. Je to hotová pastva pre oči.

Brtníky
Brtníky (zdroj: Pavol Krajč)

Za Brtníkmi stúpam asi 100 výškových metrov na kopec, ktorý sa týči nad obcou. Cestička ma vedie po vrchole okolo množstva krížov, odpočinkových miest a pamätihodností. Tento kraj je ako stvorený pre dve kolesá, ale tie som ešte po ceste nestretol. Pri obci Staré Hraběcí obdivujem ďalšiu z množstva cirkevných pamätihodností – kaplnku sv. Václava. Už iba pár stoviek metrov a víta ma Černý rybník v Suchom údolí, pri ktorom stretám prvých ľudí. Niektorí si užívajú slnečné lúče na opaľovanie sa a niektorí si vychutnávajú chladnú vodu v rybníku.

Je už vidieť úplný sever krajiny?
Je už vidieť úplný sever krajiny? (zdroj: Pavol Krajč)
Kaple sv. Václava
Kaple sv. Václava (zdroj: Pavol Krajč)
Černý rybník
Černý rybník (zdroj: Pavol Krajč)
Panoráma
Panoráma (zdroj: Pavol Krajč)

Blížim sa do centra obce Velký Šenov. Vítajú ma vzdušné ulice a krásne budovy. Nedá mi nezastaviť sa pri budove Českej pošty a pri kostole sv. Bartoloměje. V tieni kostola sa nachádza aj reštaurácia U Jelena. Tak zhadzujem z pliec svojho parťáka a objednávam si jedno chladené a ponúkané menu na obed. Hneď sa aj pýtam na možnosť ubytovania. Po zamietavej odpovedi hľadám nové možnosti. Volám na množstvo čísel, ale šťastie ma stretne asi až pri ôsmom pokuse. Chlapík mi potvrdzuje nocľah na jednu noc, lebo príchod jeho dcéry na chalupu sa našťastie odsunul o jeden deň.

Budova Českej pošty v obci Velký Šenov
Budova Českej pošty v obci Velký Šenov (zdroj: Pavol Krajč)
Kostol sv. Bartoloměje obci Velký Šenov
Kostol sv. Bartoloměje obci Velký Šenov (zdroj: Pavol Krajč)

Človek mieni a situácia mení. Takže opäť prepočítavam a mením plán. Pôvodne som chcel ísť aj s batohom na najsevernejší bod ČR, ale teraz to mením. Najprv sa ubytujem a „naľahko“ vybehnem na pôvodnú trasu. Platím útratu, beriem batoh a idem si dať navyše asi 3 km. Som rozhodnutý sa ubytovať, nechať tam batoh a ísť naľahko. A už aj kráčam mimo obce po asfaltke a stúpam do kopca. Na vrchole je lúka, ktorú prejdem krížom a už aj klopem na dvere ubytovania. Víta ma manželský pár. Sú už na dôchodku a využívajú svoju chalupu na príležitostné ubytovanie pre pocestných. Som im naozaj vďačný. Ukazujú mi chalúpku a moju izbu. Čisté, útulné a také domácke. Vyhadzujem veci z batoha, nechávam si iba pár drobností a už sa aj vraciam po rovnakej ceste zase späť do obce Velký Šenov.

Z obce sledujem zelenú značku a smerujem na Anenský vrch. Najprv však prechádzam cez oblasť nazývanú Vlčí prameny. Tu sa nachádzajú jazierka, ktoré vznikli zaplavením bývalých lomov žuly. Teraz sú vody jazierok domovom rakov a iných drobných živočíchov. Pri poslednom jazierku dokonca stretnem aj niekoľko ľudí, ktorí sa chystajú kúpať.

Bývalý lom žuly
Bývalý lom žuly (zdroj: Pavol Krajč)
Vlčí prameny
Vlčí prameny (zdroj: Pavol Krajč)

Vnáram sa do riedkeho lesíka. Cítim sa v ňom ako ryba vo vode. Všade po okolí pospevujú vtáčiky a zem je rozrytá od diviakov. Tento úzky pás lesa ma vedie k lúke s maličkým kopčekom. Na ňom sa rozpína “Getsemanská záhrada” a pri nej kaplnka sv. Anny. Toto kúzelné miesto dopĺňa aj kaplnka Božieho hrobu a krížová cesta. Je to krásne miesto, ktoré si užívam v úplnej samote.

Krížová cesta na Anenskom vrchu
Krížová cesta na Anenskom vrchu (zdroj: Pavol Krajč)

Po prebádaní všetkých zákutí sa po pár sto metroch dostávam do centra najsevernejšej obce ČR – do Lobendavy. V jej srdci stojí kostol Navštívení Panny Marie z 18. storočia. Monumenty sú ale jediné, čo tu vidím. Nikde žiadny človek. Vládne tu úplne tichá atmosféra.

Som v centre obce a hovorím si, že do cieľového bodu mojej dnešnej cesty už nemôže byť ďaleko. No zdanie klame. Sú to ešte dva kilometre do vytúženého bodu. Tak sa vyberám po asfaltke do časti obce s názvom Severní. Už je cítiť, že som v pohraničí.

Kostol Navštívení Panny Marie
Kostol Navštívení Panny Marie (zdroj: Pavol Krajč)
Najsevernejšia časť ČR
Najsevernejšia časť ČR (zdroj: Pavol Krajč)
Kozičky v časti obce Severní
Kozičky v časti obce Severní (zdroj: Pavol Krajč)

Za poslednými obydliami ešte stúpam niekoľko sto metrov k samotnej hranici. Tá je jasne viditeľná vďaka informačným značkám a aj vďaka veľkým betónovým blokom na ceste. Tu sa cesta pravouhlo stáča vľavo a ponára sa do útrob lesa. Chodník prechádza niekoľkokrát potokom.

Naraz počujem cvrlikanie reťazí. Oproti mne sa vyrúti cyklista. Neverím môjmu šťastiu. Cyklista má označenie „1000 míl“. Je to známa cyklistická akcia, ktorá vedie naprieč celým Československom. Striedavo sa štartuje v ČR alebo v SR. A ja mám šťastie teraz vidieť jedného z tých čo sú momentálne v čele.

Ešte niekoľko krokov a som na NAJSEVERNEJŠOM bode ČR. Je ponorený do prítmia lesa. Je tu obrovský balvan, ktorý je z každej strany vyzdobený informáciou o významnosti tohto miesta. Samozrejme z českej strany po česky a z nemeckej strany po nemecky. Okrem kameňa je tu vybudované aj oddychové miesto v podobe Am Nordkap besiedky. Pekne upravené, no ponuré. Neviem prečo, ale mám tu trošku zimomriavky. Rovnako ako na najvýchodnejšom a aj najvyššom bode ČR tu panuje dôstojná atmosféra. Akoby človek bol vzdialený od ľudstva na dlhé míle ďaleko. Chvíľu si vychutnávam tento pocit. Čas ma ale tlačí, mám pred sebou ešte dlhú cestu späť.

Hranica k najsevernejšiemu bodu ČR
Hranica k najsevernejšiemu bodu ČR (zdroj: Pavol Krajč)
A som tu
A som tu (zdroj: Pavol Krajč)

Vraciam sa tou istou cestou, ako som sem prišiel. Cesta je veselšia a aj ľahšia, lebo viac klesám ako stúpam. O to viac si všímam okolitú prírodu. Je tu fakt kľud a krásne. Raz zoberiem bicykel a prídem si sem pojazdiť po okolí.

Cestou späť
Cestou späť (zdroj: Pavol Krajč)

Po príchode na chalupu mám toho fakt dosť. V nohách cca 50 km, plno zážitkov a myseľ plnú krásnych obrázkov. Trochu sa porozprávam s domácimi a idem do sprchy, preprať veci, dobiť elektroniku a navečerať sa. Sedím na gauči v obývačke a spoločnosť mi robia krásne mačky. Jaaaaj to som nepovedal... Domáci sú chovateľmi mačiek, a tak sa tu potuluje niekoľko krásnych kúskov. Jedna je veľmi prítulná, ľahne si mi na kolená, nechá sa škrabkať a spokojne pradie.

Kamoška na ubytovaní
Kamoška na ubytovaní (zdroj: Pavol Krajč)

Príjemný zvuk, ale uspáva ma. Odchádzam do izby, kde ešte chvíľku rozmýšľam o zajtrajšku. Chcem sa dostať do samého srdca Českosaského Švajčiarska. Mezní Louka. Tam som bol asi 30 rokov späť. Spoznám to tam? Aké to tam bude? A čo prinesie cesta tam? Budú ma tie pieskovce znova tak fascinovať? Uvidím, musím počkať. A tak zaspávam s myšlienkou na zajtrajší deň

Brú.

Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom). Na základe spätnej väzby budem vedieť, či pokračovať v písaní príbehov tohto výletu.

Skryť Zatvoriť reklamu