Informácie o dennej etape :
Dátum : 16.6.2018
Pohorie : Moravsko-sliezske Beskydy
Pohorie rozkladajúce sa skoro v najvýchodnejšej časti ČR. Väčšinou je známe iba pod názvom Beskydy. Takmer celé územie pohoria pokrýva CHKO (chránená krajinná oblasť) Beskydy s rozlohou 1160 km2. Najvyšším vrcholom je Lysá hora, ktorý si samozrejme nemôžem nechať ujsť. V mojom cestovateľskom žargóne som tento vrch nazval „Mrcha kopec“.
Trasa : Mosty u Jablunkova (č) > Skalka (č) > rozhľadňa Tetřev (č) > Velký Polom (č) > Burkov (č) > Pod Malým Polomem (č) > Nad Kršlí (neznačené) > Polomka (č) > Bílý kříž (m) > Ježanky (č) > Lysá hora (ž) > Krásná (z) > Pod Žorem (neznačené) > Pražmo
Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2876772487
Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 43,53 km / 1589 m / 11,30 hod.
Ranné blúdenie v obci Mosty u Jablunkova
Noc bola hlučná. Ubytovanie bolo krásne, ale blízky hlavný cestný ťah, ktorý spája Čadcu s Jablunkovom nestíchol v noci ani na minútku. Po ceste sa valili zástupy ťažko naložených kamiónov a kvílili celú noc.
Ráno je pre mňa vyslobodením. Ubytovanie je aj s raňajkami. Hneď po otvorení reštaurácie naberám samé „šmakociny“ na tanier. Spokojne najedený vyrovnávam na recepcii útratu a vyrážam na cestu naprieč ďalším pohorím Beskýd.
Popod hlavný ťah vedie podchod, cez ktorý sa blížim do centra dediny Mosty u Jablunkova. Červená značka ma zodpovedne privedie až k železničnej stanici. Tu však zle odbočím (doľava namiesto doprava) a vzďaľujem sa od červenej značky. To si všimnem až neskôr. Po prekonaní železnice sa podchodom vraciam opäť k stanici a za ňou sa napájam späť na značku.
Cesta vedie hore briežkom až do chatovej osady. Trošku zneistený prvým ranným blúdením sa vraciam ku košatému stromu, pod ktorým je schované značenie. Neďaleko stoja domáci, ktorí ma ale uisťujú, že idem správne. Tesne za chatovou osadou ma prekvapí nápis o zákaze pohybu turistov po chodníku. Dôvodom je zvýšené riziko spadnutia stromov. Nachádzam sa v kalamitnej oblasti. Keďže ale nevidím žiadne pracujúce stroje a poveternostné podmienky sú bezrizikové, tak zákaz ignorujem.
Stúpam do kopca a robím prvé kroky v CHKO Beskydy. Zdolávam prvý kopec dnešného dňa. Otáčam sa a vidím krásnu panorámu doliny najvýchodnejšieho územia ČR.
Cesta cez rovnomenné miesta medzi SR a ČR (Skalka, Kamenná Chata, Biely Kríž, Súľov)
Po prekonaní pár sto výškových metrov sa vzďaľujem od civilizácie. Ponáram sa do ticha lesa. Stúpanie je mierne, ale vytrvalé. Na lúkach sa ešte blyští ranná rosa. Les je plný spievajúcich vtákov. Mám veselú náladu, a tak si pomedzi zrýchlený dych pohvizdujem rôzne pesničky.
Neodmietnem ani ponuku občerstviť sa sviežou vodou zo studničky, tesne pod rázcestím na Kyčerke. Chladná voda ma výborne osvieži.
Som príjemne schladený. Pokračujem ďalej rezkým krokom. Náročnosť stúpania sa postupne znižuje. Objavujú sa lúky plné kvetov, ktoré mi budú robiť spoločnosť počas celej mojej cesty. Kvety sú poživňou pre lietajúce včely, čmeliaky a ďalší hmyz. Lúka spieva svoju melódiu, ktorá sa utíši až s poslednými slnečnými lúčmi.
Chodník sa postupne mení na kamenistý, a preto si dávam pozor na každý krok. Nechcem skončiť s vyvrtnutým členkom hneď na začiatku mojej cesty. Les sa otvára a za ďalšou lúkou sa objavuje rozprávková chata Skalka. Mám chuť si dať jedno zlatisté. Je však príliš skoro. Chatu otvárajú až o polhodinu. Skontrolujem si dnešnú naplánovanú trasu a zisťujem, že pôjdem ešte okolo mnohých „občerstvovacích staníc“, a tak spokojne kráčam ďalej.
V okolí chaty je množstvo vyrezávaných sôch. Pár z nich si zvečním do môjho mobilu. Popri chate sa dostávam na prístupovú lesnú cestu chaty. Moje nohy cupkajú melódiu klap-klap po pevnom betóne.
Som na vedľajšom hrebeni, stúpanie je mierne. Od rána mám už za sebou 500 výškových metrov. Asfalt ma vedie popri ďalšej chate Severka. Som neoblomný a neodbáčam, aj keď odolať pútačom s ponukou piva a jedla je ťažké. Odmenou mi je však cieľ na končiacej asfaltke pri Kamennej chate pri rozhľadni Tetřev. Využívam voľný vstup na rozhľadňu a cez točité schodisko stúpam na výhliadkovú vežu. Kochám sa výhľadom na všetky strany. Po nasýtení duše je načase uhasiť aj smädné hrdlo. Presúvam sa do Kamennej Chaty hneď pod rozhľadňou. Objednávam si jedného „čapáka“ z miestneho pivovaru. Kamenná Chata rovnakého názvu ako známa „Kamienka“ pod Chopkom mi poskytne čas na oddych a vychutnanie si slnečných lúčov.
Na najvyšší vrch Moravsko-sliezskych Beskýd
Dobre som si oddýchol. Sedím pred chatou a sledujem okolie. Všetko je tu také vyčačkané. Vzorne pokosené trávniky v okolí chaty, celé prostredie je pripravené na nápor množstva turistov v podobe pripravených sedení a prístreškov.
Je čas „zdvihnúť kotvy“ a objavovať nepoznané. Nahadzujem môj prenosný dom na chrbát a vyrážam. Asfaltka skončila a ja pokračujem po lesnej cestičke, na ktorej stretnem prvých turistov. Je to zmeska Slovákov a Čechov, sú vo veselej nálade. Kráčajú rovnakým smerom ako ja, ale trošku pomalším tempom, a tak si iba kývneme na pozdrav a nechávam ich za sebou. Červená značka ma vedie na vrchol Veľký Polom, ktorý dosahuje so svojimi 31 bratmi nadmorskú výšku nad 1000 m n.m. Vzdelávam sa pri náučnej tabuli, ktorá popisuje vzácnosti prírodnej rezervácie Veľký Polom. Stoja tu zbytky pôvodných pralesových porastov. Sú tu mohutné smreky s úzkou korunou a jedle. Žije tu aj vzácny vták Tetřev hlušec, ktorý je náročný na kvalitu prostredia v ktorom žije. Mne sa ho však nepodarilo na ceste stretnúť.
Z tohto kopca klesám popri skalných útvaroch až do sedielka pod Muřinkovým vrchom, kde ma víta krásna kaplnka. Vždy ma to prekvapí, keď sa uprostred lesa objaví miesto upravené a krásne. Kaplnka dokonale zapadá do prírodného reliéfu. Je tu možnosť občerstviť sa vodou z kohútika. K dispozícii je aj niekoľko pripravených hrnčekov, a tak jeden využívam a s chuťou sa napijem.
Od sedla pod Veľkým Polomom sa túlam po hranici medzi ČR a SR. Po ľavej strane mám CHKO (chránená krajinná oblasť) Kysuce a po pravej Beskydy. Prehupnem sa cez ďalší 1000 metrový kopček Burkov vrch a opustím na chvíľu štátnu hranicu. Pod Malým Polomom (oficiálna značka cez neho nevedie) sa napájam na pohodovú asfaltku. Nadchýnam sa krásnou prírodou a popri tom si nevšimnem odbočku z asfaltky. Takže nechtiac sa štverám na ďalšiu tisícovku Nad Kršlí (1002 m n.m.).
Svoj omyl však rýchlo napravím. Vraciam sa späť na červenú značku. Tá ma opäť vedie po štátnej hranici cez vrch Polomka a dovedie ma až po Bílý Kříž. Rovnomenný vrchol je aj v mojom rodisku pri Bratislave. Tento je však iný a rozpráva o ňom aj povesť. V dobách minulých bolo výhodným obchodom pašovanie tabaku z Uhory na Moravu. Pašeráci sa vtedy volali „šverci“ a páni chytajúci týchto ľudí sa volali „jägři“. Raz „načapal“ jeden „jägeř“ skupinu „švercov“ na hranici. Tí sa báli prezradenia, a tak ho utĺkli na smrť. Na pamiatku mu však vytesali kríž zo smrekového dreva. Ten bol vidieť aj z veľkej diaľky a už nikdy nezanikol. Bol obnovený veriacimi ľuďmi z okolia.
Na najvyšší vrch Moravsko-sliezskych Beskýd
Pár krokov od Bíleho Křížu je ďalší vrchol - Súľov. Tam však nejdem, ale pokračujem ďalej po modrej značke až po Ježanky. Natrvalo opúšťam štátnu hranicu medzi SR a ČR a konečne naberám smer Lysá hora.
Pokračujem po červenej značke cez miestne usadlosti Obidová a Vyšní Mohelnice. Občas sa mi na obzore ukazuje vysielač na Lysej hore. Cesta postupne stúpa. Pri usadlostiach sú krásne udržiavané lúčky. S kosením trávy pomáhajú aj štvornohé bytosti.
Počas stúpania môj pohľad padá čoraz častejšie na vysielač, ale mám pocit, že sa vôbec nepribližuje. Vo výške 850 m n.m. pretínam prvýkrát asfaltku, ktorá vedie na vytúžený kopec. Počas výstupu ju križujem ešte niekoľkokrát. Obchádzam kopec Huserka a Zimný, ale na vrchol musím ešte stúpať niekoľko sto výškových metrov.
Počas stúpania sa mi zdá celkom teplo, ale po dosiahnutí vrchola mi je zima. Fúka tu studený vietor a únava si vyberá svoju daň. Klepem sa od zimy. Idem sa zohriať dovnútra chaty, kde si dávam obed. Predtým sa však ešte pozriem do doliny, odkiaľ som prišiel.
Chata je typický, novodobý štandard. Obrovská, samoobslužná jedáleň, ktorá je schopná uspokojiť množstvo turistov. V anonymnom priestore si dávam dobrý obed, pozostávajúci z teplej polievky a parených buchiet. Je niečo po 16.00 hod., tak začínam rozmýšľať nad tým, kde dnes prespím.
Najedený otváram mapu a hľadám útočisko. Do oka mi padne prístrešok v blízkosti križovatky Pod Šebestýnou. Spĺňa všetko, čo potrebujem. Strecha nad hlavou a v blízkosti voda.
Obzriem sa poslednýkrát z najvyššieho vrchola Beskýd (1323 m n.m.). Traverzom po žltej značke opúšťam tento majestátny kopec. Pozerám do diaľav a začínam sa celkom tešiť na to, ako si poriadne natiahnem nohy. Hore som premrzol, a tak sa snažím kráčať svižným tempom, ktoré ma dostatočne zahrieva.
Smer obec Pražmo
Malchor (1219 m. n m.) obchádzam z pravej strany. Prudko klesám až do 1000 metrovej výšky, kde za zákrutou nachádzam plánovaný cieľ mojej dnešnej cesty. Prístrešok je pri zvážnici. Odkladám batoh a idem si nabrať vodu do neďalekého prameňa. (Na Lysej hore dávajú vodu iba za odplatu).
Sedím a dumám. Je pomerne skoro – 17:45 hod.. Čo tu budem robiť? Opäť otváram mapu a zhodnocujem ďalšie možnosti prespania. Pár kilometrov nižšie je obec Krásná a ak ma mapa neklame, tak by tam mala byť aj reštaurácia a pár možností na prespanie. Rozhodnuté, pokračujem ďalej. Zostupujem niekoľko metrov až na úroveň 500 m n.m. Zvážnica je luxusná a mierne klesá.
Ani som sa nenazdal a som v obci Krásná, kde sa napájam na asfaltku. Veselo si cupitám po asfalte a hľadám miesto, kde sa osviežiť a ubytovať. Aké je moje sklamanie, keď všetko nájdem zatvorené alebo zrušené. Žltá značka ma priviedla až do centra obce. Tu sa značka odkláňa od asfaltu.
Musím sa rozhodnúť, čo s prespaním. Na konci dediny „Pod Žorem“ vidím na mape naznačenú ešte jednu možnosť na prespanie. Opúšťam „žltú“ a preskakujem na „zelenú“, ktorá ma dovedie až na autobusovú zastávku Pod Žorem. Označené ubytovanie však tiež nefunguje.
Volím poslednú možnú alternatívu na prespanie – obec Pražmo. Je tu značených niekoľko miest, a tak sa na to spolieham. Kráčam po neznačenej asfaltke asi 1200 m, až pokým sa nenapojím opäť na červenú značku. Tá ma vedie do centra obce, kde hrdo vyčnieva hotel Travný. Je skoro 20:00 hod. a preto nerozmýšľam. Ubytovávam sa. Nastáva večerná rutina. Sprcha, oprať veci, jedno – dve pivká, dobiť elektrické prístroje a ísť do hajan.
Dnešný deň si vybral svoju daň. Som unavený, ale šťastný. Zaspávam s úsmevom na perách.
Brú.
Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom). Na základe spätnej väzby budem vedieť, či pokračovať v písaní príbehov z tohto môjho výletu.
