A predsa je biedy viac než dosť.
Bohatstvo človeka, spoločnosti, je často kategorizované - na hmotné, nehmotné,...Ak však nie sú vyvážené, harmonizované navzájom, ale aj medzi sebou, stojí to na prt ! Viem, nikdy to nie je ideálne. Niekde, asi aj u nás, je u obyvateľstva chudoba hmotná, inde kričí do sveta nevzdelanosť a barbarské spôsoby národa v prejavoch väčšiny...Neraz, oboje súčasne ! Krátkou perinou sa nezakryješ !
Pôvodcom býva zlé rozhodnutie, zlá cesta v ďalšom smerovaní, ktorých dopady sú vždy zjavné až s odstupom času - aj v rodine, aj u národa. Masové psychózy, sú vtedy najhoršie a pri radikálnejších zmenách v spoločnosti sa stáva, že zachádzame do hlúpych extrémov, vraj v záujme lepšieho, výhodnejšieho. 20 rokov za nami a vidíme to, ak len nie sme postihnutí, v likvidácii väčšiny družstiev, štátnych podnikov, národného majetku,... Vždy sa to dialo okľukou, netransparentne, rafinovane, ale s profitovaním malých skupín, či jednotlivcov.
Ako sa obrátil svet, v paralele vtipu zo socíku...
"So zverinou, ako u vás...?" - pýta sa návštevník na Liptove poľovníka.
"Ááále, vysoká sa prechádza po diaľnici a medvede sa motajú medzi autami na sídliskách, toľko jej je...!"
"A čo komunisti ?!"
"No s tými je to ťažšie, nájde sa zopár vysoko v skalách, ale povolenku na nich nedostaneš zaboha...!"
Najvypuklejšie to cítiť v školstve a zdravotníctve. Voľakedy hrdé rezorty na úrovni zbrojárskeho priemyslu... Teraz ako popoluška v pitvore, čakajú kto im čo prihodí na zariadenie a na mzdy. Zástupcovia štátu, osobne zabezpečení aj s rodinami, no predsa navonok ako chudobní príbuzní, zbavení bohatstva už v minulosti dvadsiatich rokov - nedajú. A tak nastupujú celebrity, sebavedomé, suverénne, trochu nasprostasté, ale veď nato netreba... Hmotne zabezpečené vysoko nad pomery pitvorových príslušníkov. Róby, outfity, sály divadiel a opier, bývajú neskromne zdobené práve na ich súkromnú zábavu, kde sa hádže sumami chýbajúcimi práve v štátnom rozpočte. Vždy niečo prihodí aj novodobá buržoázia...
Tomu hovorím žobranie na úrovni...!