Keď sme sa konečne dostali cez zamrežované a doskami obité okno dva metre nad zemou, do kostolíka Na bráničke, bol už súmrak a v kostolíku tma. Pavučiny, záhrobný pach a kostolné myši... Na piatich katafalkoch pred malým oltárom mramorové sarkofágy, s mierne vysunutou krycou doskou na bok... "Vykrádači hrobiek...!", napadlo nás, pod dojmom nedávno čítaného "Huckleberryho Finna". Tak zo dvadsať trojmetrových drevených kostolných lavíc, stálo v pozadí v radoch... Za nimi - tma... Na zemi sa v prachu povaľovalo všeličo, no biela ľudská lebka, vyčnievala z toho neporiadku. Jaro do nej kopol, ja som ju nahral Mrihovi... Ten samozrejme, ako vždy pri futbale - minul... Bol to zlý pokus osem - deväťročných frajerov, proti zadúšajúcemu strachu z predsudkov, neznámeho tajuplného priestoru... Tma hustla a najradšej by som bol za múrom kostolíka z vonku... Zodpovednosť a spolupatričnosť k tlupe, boli silnejšie. Dali sa rozoznať už len obrysy predmetov a tak sme misiu ukončili. Ešte, skoro po hmate, si každý prisvojil po jednej drevenej píšťale z malého organu a v napätom strachu sme sa o priebehy hrnuli cez otvor v okne vonku... Tam nás čakala Brita, Jarova boxer-suka a nevedela sa od radosti vytešiť. My zas tiež, len čo sme opodiaľ začali skúšať zvuk každej z píšťal... Bolo na sračku vidieť a počuť, čo ten pes dorábal na zvuky torza organu ! Zvíjal sa a zavíjal v ošiali, ako sfetovaný... Hovorili sme si : "Oplatilo sa !" No už sme tam viac nešli...
Rolničky, zvonce, spiežovce - tie všetky znejú v tomto období, najimä v mestách častejšie. Sú nimi doprevádzané predvianočné dni, obsadené ich tenkými hláskami v desiatkach hudobných skladieb, šlágrov. Na horniakoch sa nájdu na postrojoch koní, v rukách betlehemcov, rozozvučia sa pri miernom vyklonení zavesené v zbierkach takmer v každej domácnosti, ktorá sa pýši vnúčatmi. Rozveseľujú svojím optimizmom poslucháča, akoby napodobňovali žblnkajúci potôčik - predzvesť jari, ktorú hoci skryješ do dlane...
Starý kontinent je posiaty množstvom organov, umiestnených hlavne v kostoloch. V tomto priestore je až zázračná strašidelnosť zvuku. Boli a sú súčasťou majestátnosti a rešpektu vyvolávajúce u človeka počas bohoslužieb, hoci ide o dielo človeka. Majú rôzne tvary, veľkosti, vonkajšie opracovanie píšťal a zafarbenia hlasu.
Nedávno som čítal o ozajstnom obrovi medzi organmi, je v USA... Zostrojený r. 1904 pre svetovú výstavu v St. Louis. V roku 1909 ho odkúpil podnikateľ, John Wanamaker a v trinástich vagónoch ho previezol do svojho nového obchodného domu vo Filadelfii. Váži vraj 287 ton, postavený je na piatich poschodiach, má 28 543 píšťal a inštalovali ho celé dva roky. Hrať sa dá na šesť manuáloch, 42 pedáloch a má 729 prepínačov zvukových kombinácií...
To by sa tá chudina Brita asi načisto zbesnela...!
