Keď sa naše mená ozývali preplnenou aulou a z úst strašiaka v čiernom, s pozlátenou reťazou na krku, sa po stisku ruky ozvalo:"Blahoželám...", s diplomom v ruke a zle utajovanou hrdosťou po výbuchu slávy v duši, som svižne, no dôstojne odkráčal za potlesku - len pre mňa ! - na svoje miesto medzi sedadlá v polkruhu. Až potom som sa vracal do duševnej pohody z pocitu, navždy ukončenej, päťročnej činnosti na škole...
Vysušená, hnedá tvár ženy s hlbokými vráskami, niekde v strede Sudánu, víta vnuka z úspešného návratu po štúdiách v Prahe a Nitre... Mustafa je už ženatý tridsiatnik, má tri deti a k rodine sa dostal z Československa iba štyrikrát za šesť rokov. "Teraz už bude určite dobre a tá sláva...!"- rozmýšľa starena. Myslí na Mustafovu matku,"...umrela pred rokom na kiahne, či čo... Deti sú k svetu, najstarší chodí do školy, len načo kupoval tie farebné tričká, hneď budú ako...". Celá dedina prišla pozrieť na jej vnuka, stoja sporo zahalení, čumia v kruhu okolo námestíčka ?, ako na slávnosti, len otec ešte neprišiel z poľa... "Hovoril, že páni chcú z neho ministra ! Teraz budú všetci aj na ňu inak pozerať !"...hrdo sa na chvíľu vypla, ako jej vetchá starecká postava dovolila.
Hrdosť je dedičstvo z minulosti ?! Za všetky národné víťazstvá, s osobnou účasťou deda či otca na nich... Je to vedomie v silu ľudstva, v poznávanie neznámeho so schopnosťou vysporiadať sa s katastrofami spôsobovanými často - sami sebe ?! Pocity z prvenstva v pretekoch za objavmi, v športových dueloch...a dosiahnutými zámermi v práci s rizikom, úspešné skúšky a prekvapenia statočnosti blízkych v napätých chvíľach života... Povznášajúce dôsledky života, hodné hrdosti.
- Na úrad práce mal ísť do troch dní po skončení práce. Dostal odstupné tri platy, ešte preplatili dovolenku týždeň... Dajako bude a chytí sa hocičoho, čo bude voľné, aj za menej ako dostával u rakúšana na linke... Vraj kríza! a normy už boli také, že ani na WC sa nedalo ! Len keby bol vydržal aspoň do leta, veď výrobky zákazník bral...?! Na poli by ešte vykonal aj s mladšími, ale inde ho v päťdesiatosmičke ťažko vezmú. Nevládze na tých nočných voľáko a pokým sa zaučí... Toto už pred dôchodkom nemalo prísť ! Kdeže na úrad !, hanbiť sa pred ostatnými ?!, samí cigán, bedár a potom tie paničky... Bol tam nakuknúť, akože len tak ! Nie, nepôjde a radšej sa uskromní, v záhradke niečo dopestuje a na tom družstve niečo dajú zarobiť... Veď veľa nepotrebuje a predčasný dôchodok hádam nezrušia do dvoch rokov...?! Ponižovať sa, mu nikdy nešlo a ani nebolo treba až teraz, na súkromnom... Hrdosť mu nedá, ale bude príčinou ako najbližšie prežije !
