"...zmeškala som autobus, som učiteľka, vychovala som dve svoje a jedno adoptované deti. Teraz sú už na vlastných. V Bratislave..."
"Čo poviem na situáciu u nás...? Máme v rodine vlastne všetko čo potrebujeme, našťastie aj prácu, no aj bez rukolapných dôkazov sa kradne desať krát viac, ako za socializmu. A všetci, takže rozkradnuté spoločné podniky štátu, rozkradli najvyšší do "eseróčiek", tie potom ďalej rozkradli ich zamestnanci..."
"Voliť, voliť pôjdem Právo a spravodlivosť, uvidíme či nebude len ďalší krok do lajna... Aspoň sú nepoznačení ako celok zradou voličov!"
"Tie umelé silikóny boli vždy ako odistený granát, v rukách muža... Má ich priateľka a na výslní obdivných pohľadov na kúpalisku, mala dlho zlý pocit obnažovania... Teraz má už iba strach z neistoty."
"Tak nechala by som v takej triede, kde je len päť cigánov ako u mňa, učiť, alebo sledovať učenie tých ... "segregovaných" od reality, iba týždeň ! Výhody ktoré majú v škole sú diskriminácia voči ostatným žiakom a zvládnuť posledný rok prepadlíka vyššieho o hlavu, ktorý je otcom a zároveň žiakom siedmej triedy... Niekoľkokrát sa mi výhražne zastrájal ak ho nepustím z vyučovania, ničí rešpekt a disciplínu v triede, je reálnym ohrozením pre všetkých v škole, smrdí, fajčí aj v škole a polícia s ním nič neurobí... Každý nám "kafre" do procesu vyučovania a poriadku, ale nik nepomôže, ani rodič. Sama sa čudujem tomuto "učiteľskému stavu", že vôbec za tie peniaze ešte drží pokope."
"Katolicizmus, islamizácia, komunistická ideológia, je vlastne to isté. V podstate náboženstvo zasahujúce verejnosť v slobodnej vôli žiť po svojom, bez povier a obmedzujúcich zásahov v konaní. Už sme zažili a ešte zažijeme modlovyznávanie všeličoho a určite sa to hodí aj do proroctiev o "žltej rase" vládnúcej svetu... Nedá sa otvoriť svetu len na papieri, takže nevyhneme sa tomu vplyvu, ani ich manierom a mešitám."
- V mnohom som súhlasil a lepšie sa počúva ľudský hlas na živo, s výberom témy, ako nudné indiferentné monológy s odrhovačkami z rádia. Päťdesiat kilometrov s cudzím Slovákom, ktorý navyše dobre voňal a rozmýšľa nad životom podobne ako ja, bolo fajn. Vyložil som ju znovu na benzínke - mala ešte pred sebou tridsať kilometrov a bol by som ju ako prísediaceho ďalšiemu vodičovi v štafete doporučil...
Neviem, či som neporušil patričnú diskrétnosť...
