Ira bola naše slniečko. Bola mamou majiteľky nášho obľúbeného podniku. Často som sa s ňou stretával, porozprávali sme sa. Časom mi navrhla, aby sme si potykali. Od nej milé gesto, veď jej vek sa pomaly blížil k päťdesiatke.
Často chodila pomáhať svojej dcére do podniku. Srdcia ľudí si získala svojím úsmevom, prirodzenosťou a neformálnosťou. Bola vždy usmiata. Nikdy som nevidel, žeby bola nahnevaná, na jej úsmev nezabudnem.
Milovala život, hudbu, tanec, ľudí. Od mladosti pracovala s deťmi, ešte za socializmu a aj dlho po páde komunizmu organizovala rozličné tábory a stretnutia s deťmi.
Rozhovory s ňou boli úžasné. Často sme preberali rozličné zaujímavé témy, vždy som si mal s ňou čo povedať. Najmä jej príbehy a zážitky s deťmi boli veľmi príjemné na počúvanie. Ira si u nás veľmi zvykla, obľúbila si veľa ľudí. Získala si ich srdcia.
Všetko bolo super. Až do jedného dňa. Ira prišla so šatkou na hlave. Nikto nič nevravel, nikto sa na nič nepýtal. Všetci vedeli, že je to rakovina. Ira však zostávala pokojná, stále s úsmevom na tvári. Keď som sa jej spýtal, ako sa jej darí, usmiala sa a povedala, že fajn. Nesťažovala sa. Nikdy. Možno to maskovala, možno nechcela zaťažovať ľudí. Veril som, že svojím optimizmom a nezlomnou vôľou žiť prekoná aj túto chorobu. Ešte pred pár týždňami som sa s ňou stretol, rozprávali mi, že doma je jej dlho, preto prišla na chvíľku na koncert jednej rockovej skupiny do podniku.
Žiaľ, bolo už neskoro. Na Zelený štvrtok Ira zomrela. V sobotu mala pohreb. Ja som sa to dozvedel až včera. Bol by som sa išiel s ňou rozlúčiť.
Ira, ďakujem Ti za každú chvíľku, ktorú som strávil s Tebou. Boli to pekné momenty, ktoré obohatili môj život, nielen môj, ale aj mnohých ľudí.
Tvoj úsmev sa doslova „vryl" do sŕdc mnohých, všetci si Ťa budú pamätať ako večne usmiatu „tetu", ako Ťa mnohí familiárne oslovovali. Tvoja radosť zo života, večný optimizmus, ostanú v našich spomienkach. Tvoja láska, nádej a radosť, energia, ktorou si prekypovala.
Teraz si už niekde, kde necítiš bolesť, kde je všetko len a len príjemné. Teraz si v nebi a pozeráš sa na nás. Odišlo naše slniečko, odišla tetuška Ira. Mal som Ťa rád, Ira. Odpočívaj v pokoji.
