Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Správa vecí verejných, Spoločnosť a iné, Kultúra v regióne, Regionálne športové dianie, Príbehy zo života, Krátke článočky, Súkromné článočky, Nezaradené
Pred pár dňami mi prišiel zaujímavý email. Ozvala sa mi jedna pani. Pani Marcela. Žije v Skopje so svojím manželom a na internete našla článok o mojom priateľovi. Jankovi. On sa vtedy na mňa „nahneval" a so skromnosťou jemu vlastnou mi poslal email, že čo som to o ňom napísal....Typický Janko.
Mám jedného priateľa, ktorý žije na východe Slovenska. Zoznámili sme sa prostredníctvom blogu. Raz som si našiel email od neho, cez ktorý ma oslovil a začali sme si písať, neskôr telefonovať, komunikovať cez icq, skype...
Je čas maturít. Jazyky, matematika, biológia, slovenčina, ekonomika, chémia a mnohé iné, najmä odborné predmety sa učia študenti posledných ročníkov, aby preukázali svoje vedomosti na maturitnej skúške.
Ahoj Ivan, Srdečne Ťa pozdravujem. Je to už niečo vyše dvoch rokov, čo sme sa prvýkrát stretli. Objavil si ma tu na blogu, napísal email, vymenili sme si telefónne čísla. Potom nastalo to dlho očakávané stretnutie, u nás pred krčmou, pri kofole, pamätáš?
Každý deň si pozerám emailovú poštu. Mám zriadené viaceré súkromné schránky u rôznych poskytovateľov. Email využívam pravidelne, či súkromne, alebo aj v práci, rýchle a pomerne lacné komunikovanie.
V poslednom čase v mojom okolí zomierajú ľudia, ktorí niečo znamenajú. Včera som sa dozvedel ďalšiu smutnú informáciu. Zomrela Ira.
Pred dvoma týždňami k nám zavítal mamim brat Bernard. Všetci ho familiárne volajú Berto. Už viac ako 30 rokov žije v juhozápadných Čechách neďaleko Plzne. Bol tam na vojenskej službe, našiel si tam priateľku, s ktorou sa neskôr oženil a zostali žiť tam.
Pred 7 rokmi som bol vojakom základnej vojenskej služby (ZVS) v Liptovskom Hrádku. Narukoval som v januári, takže cez leto som mal za sebou už polovicu vojny odkrútenej. S partiou deciek zo spevokolu z Hrádku som sa rozhodol navštíviť festival gospelovej hudby v Námestove pod názvom „Verím Pane, ktorý sa konal cez jeden augustový víkend.
Tento príbeh sa udial v neďalekej dedine. Porozprával mi ho jeden náš občan, ktorý ho počul. Začne to ako v rozprávke.
Tiež sa volá Marienka. Teta Marienka. Je to ďalší z úžasných ľudí, ktorých som mal možnosť spoznať. Títo ľudia sú obrovskými morálnymi vzormi pre ostatných. Prečo? Čítajte ďalej.
Teta Mariška. Snáď sa neurazí, keď ju takto nazvem. Táto teta býva na námestí. Sama. Manžel jej zomrel, deti sa poženili a povydávali, odsťahovali sa a ona ostala sama. No nesťažuje sa. Ako hovorí: „len keby mi to zdravie slúžilo...
Je nedeľa večer. Partia mladých sedí v laviciach v kostole, debatuje po práve skončenej omši. Pokojná a pohodová atmosféra pomaly končiacich Vianoc sa šíri navôkol. Zrazu počuť tiché pípnutie mobilného telefónu. Niekomu prišla správa
Reálny príbeh, reálni ľudia. Jeden krátky, prerozprávaný príbeh zo života mladého chalana.
V posledných rokoch nastáva na Slovensku boom pri rekonštrukciách domov a bytov. Ľudia sa snažia čo najviac si skrášliť a spríjemniť svoje príbytky, v ktorých trávia veľkú a podstatnú časť zo svojho života. Firiem, ktoré sa venujú výmene okien, maľovaniu, stierkovaniu, výmene bytových jadier, rekonštrukcii striech, zatepleniu fasád a ostatným stavebným činnostiam je ako húb po daždi. Stačí si otvoriť hociktoré inzertné noviny a vyberať.
Bolo to už dávno. Dobrých pár rokov dozadu. On sa volal Peter - vojak na základnej vojenskej službe. Ona - Lucia, dievča z malej dediny pri kasárňach, kde Peter slúžil. Mená ako z románu od Romaina Rollanda Peter a Lucia.
