Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Správa vecí verejných, Spoločnosť a iné, Kultúra v regióne, Regionálne športové dianie, Príbehy zo života, Krátke článočky, Súkromné článočky, Nezaradené
V dňoch 26.10 - 28.10 sme boli na návšteve u našich susedov v Čechách. Už viac ako tridsať rokov tu žije mamim brat, ktorého sme boli navštíviť. Cieľom bolo mesto Přeštice, asi 25 km za Plzňou. Přeštice sú malé mesto s cca 8 tisíc obyvateľmi medzi Plzňou a Klatovami v južných Čechách.
Každý rok sa na tretiu augustovú nedeľu stretávajú veriaci zo Slovenska a Moravy na púti na Brezovej v obci Vršatské Podhradie. Je tam postavená kaplnka Panny Márie. Aj v roku 2006 tomu nebolo inak. Prinášam zopár postrehov z tejto milej akcie.
V roku 2005 som sa rozhodol, že sa prihlásim na prijímacie pohovory na vysokú školu. Po dlhom hľadaní som našiel tú „pravú školu - Slovenská poľnohospodárska škola, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja.
Môj kamarát Rado, zhodou okolností kaplán vo farnosti Pruské bol k 1.7.2006 preložený do dedinky Podskalie pri Považskej Bystrici za správcu farnosti. Rado bol v Pruskom síce iba rok, ale aj tak si svojím prístupom získal srdcia ľudí, najmä mládeže. Na jeho podnet sme sa rozhodli, že ho navštívime v jeho novom pôsobisku.
Po štyroch mesiacoch blogového „pôstu som späť. Rozhodol som sa, že budem opäť písať.
Každý rok mládež v Pruskom na Kvetnú nedeľu, teda týždeň pred Veľkou nocou pripraví krížovú cestu alebo pašiové hry, ktoré predstavujú krátky priebeh z posledných dní Ježiša Krista.
Tak túto otázku som počul za posledné dni viackrát. Niekedy vážne, druhýkrát ironicky, inokedy s úsmevom na perách. Od rozličných ľudí, pri rozličných situáciách.
Hlavným protagonistom tohto príbehu je žena. Staršia žena vo vyššom veku. Vo štvrtok by sa dožila 75 rokov. Mariška.
Dva príbehy. Dva obyčajné životné príbehy (ne) obyčajných ľudí. Ľudí, ktorí opustili tento svet, svojich drahých. Každý za iných okolností.
V sobotu večer si peši kráčam domov od priateľky. Chcel som sa prejsť, veď počasie bolo krásne, relatívne teplo. Začujem pípnutie mobilu. Asi píše priateľka, chce vedieť, kde som, bojí sa o mňa. Pozerám na mobil, ale nie je to ona...
Je 27. január 2006, čas 09.27 hod. Šéf otvára doručené poštové zásielky. Zrazu cez pootvorené dvere kričí na mňa: „Peter, poď sem!“ Prichádzam k nemu do kancelárie, podáva mi otvorenú list. „To je pre Teba“. Pozriem príjemcu: Meno firmy, potom moje meno. Nuž, ak je to takto, poštu otvára šéf. Smeje sa. Takže to bude dobré. Otváram list aj ja.
Včera večer som sa vracal domov, bol som odprevadiť priateľku na autobus. Sľúbil som mame masáž chrbta a tak som chcel splniť svoj sľub. Prišiel som do kuchyne, hľadám mamu a jej nikde. Pozerám do obývačky, spálne, no nikde jej niet. Zakričím: „mama, kde si?“ , no nepočujem nič. A tak som ešte vkročil do bratovej pracovne a...
Blízko nás jedna krásna obec jestvuje a tá obec Krivoklát sa menuje. V tejto obci sa dlhé roky z generácie na generáciu ústnou tradíciou šíria povesti a legendy o drakoch, pretože údajne kedysi dávno tu existovali draci. A preto aj miestnych obyvateľov volajú draci.
A hviezda sa mu za to odmenila tým, že začala svietiť iba pre neho... To bola posledná veta z prvej časti rozprávky. Rozprávka sa však neskončila. Skupina Čechomor v piesni Proměny: „A JÁ SA UDĚLÁM HVĚZDIČKÚ NA NEBI A JÁ BUDU LIDEM SVÍTITI NA ZEMI... A SÚ U NÁS DOMA TAKOVÍ HVĚZDÁŘI CO VYPOČÍTAJÚ HVĚZDIČKY NA NEBI...“ Milé deti, dospelí a vlastne všetci, rozprávka teda pokračuje...
Včera večer som si vymazával z mobilného telefónu sms správy, lebo pamäť už bola plná. Pri ich čítaní som opäť narazil na sms správu od kamarátky – k meninám, ktorá ma znova obohatila svojím obsahom a cítim potrebu podeliť sa s ňou.
Pri písaní rozprávky som sa nechal inšpirovať...životom. Vnímať a cítiť to, čo prináša. Niečo podobné ako Exupéry a jeho Malý princ...
Minulý víkend som bol na návšteve s kamarátkou u jej bývalého kolegu. Celý deň strávený v regióne Liptova vo Veľkej Fatre bol príjemným zážitkom Táto obec je charakteristická svojou zástavbou pri ceste so zrubovými domami. Známe sú dvoj a štvordomy so spoločným pitvorom. Naozaj prekrásny kraj, kde som s kamarátkami a Karolom strávil peknú nedeľu. Dlhé rozhovory a debaty s Karolom mi dali veľmi veľa...
Každý z nás má svoje povolanie, svoje životné miesto. Mal by byť otvorený, byť brázdou...
