Peter pracoval v kasárňach v kancelárii, kde sa zoznámil s Alenkou, Luciinou mamou. Pri príležitosti Dňa detí boli otvorené aj kasárne a Lucia, tak ako vždy, prišla pozrieť maminu. Lucia pracovala v obchode a chcela študovať na Vojenskej akadémii. A tak tá ju zoznámila s Petrom.
Peter a Lucia sa dohodli, že niekedy vyrazia von, na kávu. A tak sa aj stalo. Jedenkrát, druhýkrát, stále častejšie a častejšie. Prechádzky, výlety, posedenia vonku v parku, návšteva kostolov. Petrovou záľubou bolo písanie listov a tak sa rozhodli aj takouto formou komunikovať medzi sebou. Poštárku im robila mama Alenka. Listy si začali vymieňať stále častejšie, niekedy aj každý deň.
Jedného dňa pri rozlúčke dala Lucia Petrovi pusu, no nie obyčajnú. Pusu na ústa a objala ho. Potom sa rozlúčili a Peter odišiel do kasární, ale plný rozpakov, nejasností...
Celý nasledujúci čas rozmýšľal, prečo to Lucia urobila. Cítil, že ju má rád. Na ďalší deň sa opäť stretli, ihneď sa objali, vyznali lásku a začali spolu chodiť.
Pre oboch to bolo krásne obdobie. Život sa stával plnší, pre Petra pobyt v kasárňach jednoduchší, lebo sa mal kam obrátiť, o koho oprieť. Listy, stretnutia, prechádzky a návštevy - život oboch dostával nové dimenzie, stával sa zaujímavejší. Čas plynul, Petrovi sa však krátil aj čas výkonu vojenskej služby.
Uvažoval, čo bude ďalej. Ako bude vzťah pokračovať ďalej. Ako sa približoval čas odchodu, prestával Lucii rozumieť. Spočiatku to boli malé drobnosti. Neskôr pochopil, že Luciu má veľmi rád, no nevie si s ňou predstaviť ďalší život a fungovanie vzťahu. Bol zbabelý, nedokázal jej to povedať, preto stále čakal.
Nakoniec sa odhodlal. 2 dni pred Štedrým dňom prišiel na návštevu k Lucii domov, priniesol síce darčeky, ale...navrhol Lucii ukončenie vzťahu. Pre Luciu rana z jasného neba. Všetko funguje a zrazu toto. Nechápala, čo sa deje.
Zostatok času strávil Peter v kasárňach. Na Vianoce zostal dobrovoľne v kasárňach a viac sa s Luciou nestretol, nedokázal...zbabelec.
Pár dní pred začiatkom nového roka odišiel do civilu, bez rozlúčky s Luciu a aj Alenkou, jej mamou. Viac sa neozval. Sľuby, že napíše, keď príde domov, že príde na návštevu, že napíše aspoň na Vianoce, či sviatok ostali planými sľubmi.
To, čo prežívala Lucia si môžete predstaviť. Od Petra dostala naozaj „krásny" vianočný darček - rozchod. Peter ju opustil z neznámych príčin, pomaly jej nič nevysvetlil, iba odišiel. Plač, trápenie, slzy a smútok v duši. A najmä počas vianočných sviatkov, Lucia prežívala krízu.
„Co bolí, to přebolí..." Čas všetko vylieči a žiť sa musí ďalej. Príbeh pokračoval ďalej.
Lucia ostala pracovať v obchode ešte pár rokov, no potom sa rozhodla pre radikálnu zmenu - odchod do Anglicka.
Peter ostal dlhšie nezamestnaný, no neskôr si našiel prácu v kancelárii.
Na Luciu však neprestal myslieť, napriek svojmu zbabelému úteku. Myslieval na ňu počas Vianoc, na jej meniny, narodeniny, pri rozličných príležitostiach. No nikdy nenašiel odvahu napísať list, či zatelefonovať...Zbabelstvo stále víťazilo, on ho nedokázal premôcť, bol slaboch. O Lucii sa sem - tam niečo dozvedel, no bolo toho málo.
Ale rozhodnutie napísať Lucii v ňom stále zrelo. Jedného dňa konečne prekonal zbabelosť a napísal email. Adresu poznal, veď túto schránku vytvorili spolu a dali jej aj názov - malalucka.
Chcel vedieť, či je v poriadku a prosil o odpustenie. Veď tá rana na duši, čo jej spôsobil, bola hlboká. Prosil, aby mu z hĺbky srdca odpustila, hoci sa zachoval ako zbabelec, kretén a slaboch. A tak čakal na odpoveď.
Tá prišla po pár dňoch. Už mu však nenapísala malá Lucka, ale dospelá a vyzretá žena. Lucia.
Písala, že sa má dobre a je stále v Anglicku. Že napriek všetkému, čo jej Peter spôsobil, mu z lásky odpustila. Bolelo ju to, ale čas všetko vyliečil. Slová, pôsobiace ako balzam na dušu.
Lucia si v Anglicku našla priateľa. S Petrom si písali, vymieňali emaily. Bolo už ťažko nájsť tie správne slová, no napriek tomu Peter a aj Lucia si písali ďalej. Jedného dňa mu prišla správa, že Lucia sa vydáva. Berie si Chrisa. Svadba bude civilná, iba v Londýne. Prekvapenie. A opäť pred Vianocami. Zvláštne...
V júni pricestovala Lucia s Chrisom na Slovensko. Rozhodli sa uzavrieť manželstvo aj v kostole. Lucia urobila krásne gesto. Pozvala Petra na svoju svadbu aj s jeho súčasnou priateľkou. Nielen na sobášny obrad, ale aj k svadobnému stolu. Napriek tomu, že jej takto ublížil, napriek tomu, že sa skoro 5 rokov nevideli...
Peter prišiel. Priniesol kyticu krásnych kvetov a veľké ospravedlnenie. Prišiel do kostola, potom prišiel aj na hostinu. Prišiel aj s priateľkou, ktorú predstavil Lucii. Zdržal sa iba chvíľku. Nechal Luciu vychutnať si momenty šťastia so svojím manželom.
No a Peter na svadbe nezabudol dodať, že Lucia a Chris sú už teraz pozvaní na svadbu s jeho priateľkou, tak približne o dva roky a možno to bude už aj s nejakým prírastkom.
Teraz sú obaja šťastní. Lucia je vydatá, pracuje v Anglicku. V poslednej emailovej správe napísala Petrovi, že je s Chrisom neskutočne šťastná, manželstvo je úplne iné ako chodenie spolu. A Peter takisto, má svoju milovanú priateľku, s ktorou prežíva svoj život.
Pokora, schopnosť sebareflexie u Petra zvíťazila nad jeho slabosťou. Veľkosť Lucie sa prejavila v jej odpustení a zmierení. Napriek 5 rokom, počas ktorých bol tak neskutočne zbabelý.
Román Peter a Lucia sa skončil smrťou Petra v náručí milovanej Lucie.
Aj tento príbeh končí smrťou, nie však fyzickou. Peter svojím odchodom „zomrel" pre Luciu, tá nachádza nové šťastie v osobe Chrisa.
V jednej piesni sa spieva: Pre tento svet, pre túto zem, je jedna cesta, o ktorej viem. Odpustenie, zmierenie.
