Je to zvláštne. Rád sa zúčastňujem rozličných osláv, býva tam maximálna pohoda, človek stretne veľa nových a zaujímavých ľudí. Keď majú kamaráti a kamarátky sviatok, nikdy nezabudnem aspoň na maličkosť, ktorá poteší. Ale svoje sviatky si akosi stále neviem užiť. Pár rokov dozadu na svoje narodeniny som mal akurát návštevu na Úrade práce. Aj na základe toho, že som jej povedal, že mám narodeniny, sprostredkovateľka mi dala v tento deň pokoj. Rozhodol som sa, že svoje narodeniny prežijem trocha netradične. Išiel som na diaľnicu a stopoval som... Chytil som stopa do Rajca, ďalej som cestoval do Žiliny, neskôr do jednej dediny pri Bytči a potom domov. Večer som prišiel domov, unavený, ale spokojný. Chvalabohu, že som so sebou nemal mobil, našiel som asi 10 sms správ a 20 neprijatých hovorov....Neviem, mám radšej, keď sa niekto ozve len tak, bezdôvodne, napíše sms, email, navštívi človeka, spomenie si na neho. Niekedy mi tie gratulácie pripadajú iba formálne, veď to poznáte... veľa zdravia, šťastia..... atď. Nie všetci sú takí, ale nájde sa ich zopár. Ľudia si na vás spomenú iba vtedy, keď zistia v kalendári meno, prípadne poznačený termín. Osobne radšej obdarovávam ľudí, než prijímam dary. Učím sa však aj prijímať to, čo druhý s láskou dáva. Pomaly a iste sa to lepší. Ale aj tak, keď mám meniny, či narodky, som najradšej sám...vyhovuje mi to. Ja sám so sebou, v tichu duše si venujem pár chvíľ na premýšľanie. Nie je to žiadna sebatyrania, chcem to tak, a preto to aj robím. Uvidíme, čo sa podarí dnes....Apropos, všetkým Petrom, Pavlom a Petrám želám....aby boli sami sebou, radosť zo života, lásku a pochopenie od priateľov a rodiny...
