PANTA REI – cyklus Stretnutia

V tejto chalúpke a v jej blízkom okolí som prežil chvíle svojho detstva. V tejto chalúpke bývala moja stará mama. U nej som trávieval nejedno nedeľné popoludnie. Keďže bola sama, staršia a aj chorľavá nikdy som u nej nebol na prázdninách. Po jej smrti (vtedy som mal 9 rokov) sme ešte pár rokov vlastnili tento domček, ktorý môj priateľ nazval „perníkovou chalúpkou“, potom sme ho predali novým majiteľom. Teraz, po dlhšom čase som sa bol opäť pozrieť, čo sa tu za ten čas zmenilo. Chalúpka, ako aj okolie prechádza veľkými zmenami. Tam, kde bola kedysi šopa na uhlie a náradie, tam je teraz pristavená nová miestnosť. Kopec, na ktorom sme sa ako deti sánkovali a hrali, ten už nie je, ani tie košaté jablone s chutnými jablkami, na ktoré sme sa škriabali, sú už vytrhané a kopec zrovnali so zemou.Pri tomto pohľade som si uvedomil, že asi to bola škoda, že sme chalúpku predali. Teraz si viem predstaviť to, že by som túto chalúpku pomaličky opravoval, po víkendoch trávil svoj voľný čas a venoval sa turistike, zbieraniu byliniek a spoznávaniu okolia. Už je však neskoro. Panta rei, čas plynie. Pri pohľade na zmenené okolie som si uvedomil, že čas letí ako splašené kone. Rýchlo, ba až šialene. Pomaly som prechádzal okolím, spomínal na každú chvíľu, strávenú v tomto kraji. Pri týchto spomienkach ma prenikali pocity melanchólie, smútku, že všetko to krásne je už za nami a človek si to ani poriadne nestihne uvedomiť. Práve keď som prichádzal do toho veku, babka zomrela a na chalúpku sme chodili iba z času na čas. Teraz ju vlastní niekto iný, niekto cudzí. Verím, že z nej spraví naozajstnú perníkovú chalúpku a ja keď v budúcnosti navštívim tento kraj, budem svojim deťom rozprávať o mojich zážitkoch.... to bude až o pekných pár rokov.... ale panta rei, čas plynie rýchlo...priatelia.