BYŤ ČI NEBYŤ FÉR...

Prestávka je nevyhnutnou náležitosťou každého školenia, či prezentácie. Z hľadiska A každý človek v určitom momente prekoná hranicu, kedy jeho organizmus nie je schopný plnohodnotne vnímať a prijímať informácie. Začína sa fáza útlmu, telo a celý organizmus potrebuje osvieženie, krátkodobý relax, pohyb. Z hľadiska B my, kancelársko –administratívni pracovníci, odborní referenti (slangovo povedané „kancelárske krysy“ – pardon za výraz) máme svoje zvyky a rituály, medzi ktoré nevyhnutne patrí prestávka na kávu, či už na školeniach alebo v práci. Odborne vyjadrené – je to určitý druh štábnej kultúry. Aj na tomto školení bola prestávka. Táto prestávka však bola ojedinelá, úplne iná, ako všetky tie, ktoré som doteraz absolvoval. Cez prestávku sme všetci vyšli do vstupnej haly, odkiaľ bol prístup do ostatných zasadacích miestností. Pred našou miestnosťou nás čakalo občerstvenie – káva, čaj, obložené chlebíčky a minerálka. Zhodou okolností vo vedľajšej zasadačke bolo tiež školenie, niečo z oblasti školstva. Prestávky sme mali rovnako, takže vstupná hala bola slušne zaplnená.Nuž, a niektorí účastníci zo školenia v oblasti školstva bez ostychu prišli a začali sa „napchávať“ chlebíčkami, popíjať kávu a minerálku a diskutovali s kolegami. Na viditeľnom mieste na stole bolo logo firmy, ktorá organizovala náš seminár. Podaktorí postrehli, že okolostojaci sa na nich zazerajú a tak sa spýtali, pre koho je toto občerstvenie určené. Keď zistili, že sa ich to netýka, bez slova odišli preč. Zaujali ma reakcie ľudí, ako sa budú správať. Všimol som si dve pani v strednom veku. S úsmevom prišli, keď zistili, že toto nie je pripravené pre nich, ešte viac sa usmiali, „natankovali“ kávu (chlebíčky už medzitým došli) a s najväčším úsmevom odišli do zasadacej miestnosti načerpať nové informácie o školstve. Medzi sebou ešte debatovali, ako vlastne dobre pochodili. Pritom vo vstupnej hale je bufet, v ktorom je možné zakúpiť si občerstvenie – kávu, čaj alebo niečo pod zub. Čo na to poviete? Žeby naozaj finančné ohodnotenie nepedagogických pracovníkov v školstve bolo až na takej nízkej úrovni? Ja osobne by som radšej ostal bez kávy, hladný a smädný...Žiaľ, pojem seriózne správanie, férovosť a spravodlivosť aj v tejto malichernej otázke niekomu nič nevraví. V dnešnej dobe egoizmu a silného individualizmu je dosť ťažké hovoriť o etických princípoch životných situácií. Kto neváha, tak ten... veď to poznáte.Každý by mal v tejto veci zaujať osobný postoj, som presvedčený, že aj tieto maličkosti tvoria bežnú súčasť nášho každodenného života a pomáhajú nám tvoriť veľké veci. Je predpoklad, že kto je dôsledný, spravodlivý a férový v maličkostiach, bude takto konať aj vo väčších veciach. Hoci to nemôžem zaručiť a nič nechcem to však akýmkoľvek spôsobom generalizovať, je to v každom jednom z nás. Aj takýto sme MY, SLOVÁCI...Názov jednej slovenskej pesničky znie: „Chcem hrať fér“. Urobme to...hrať a byť fér. P.S.: Počas druhej prestávky, kde bolo už oveľa menej účastníkov, sa vyššie popísaná situácia NEOPAKOVALA...