Nedeľa. S priateľkou ideme do divadla. Rozpráva mi zážitok z dnešného dňa. Stretáva sa s jedným našim známym. Ten namiesto pozdravu sa jej sarkasticky pýta, kedy sa bude vydávať a ja ženiť. Že už som nervózny (síce ja o tom neviem, ale som nervózny).Nedeľa popoludní. Po divadelnom predstavení s priliehavým názvom Pytačky – Medveď od A.P. Čechova v podaní divadelného súboru Malá múza. Pytačky v tejto hre boli zvláštne, rýchle, netradičné, plné humoru, tragiky, smiechu cez slzy. Bitky možného svokra a zaťa, nevesty a ženícha, sluhu a panej domu... Počas predstavenia vravím priateľke, že keď ju niekedy budem žiadať o ruku, nebude to u nich prebiehať takto. Po predstavení krátka recepcia. Stretávam tu kamarátku s manželom, nevideli sme sa pár mesiacov. Zoznamujem ju s priateľkou. Pokračujeme v diskusii, neskôr sa s manželom stretávam pri barovom pulte. Pýta sa ma, kedy sa budem ženiť...Pozeráme s priateľkou na seba, úsmev...a vysvetľujem mu situáciu. Všetko má svoj čas...aj svadba.Večer končíme u kamaráta. Krátke posedenie pri poháriku vína. Prichádzajú jeho rodičia. Teta Olina ma hneď vo dverách víta otázkou: „Peťo, čo si taký vyobliekaný, čo sa ideš ženiť?“ Výbuch smiechu, celá partia sa smeje a ja sucho poznamenávam, že teta je ďalšia v poradí. Môj oblek má asi zvláštnu charizmu. Pondelok ráno. Začína klasický pracovný týždeň. Obliekam si čierne nohavice, bielu košeľu a idem do práce. Naša ekonómka mi hneď ráno vraví: „Čo sa ideš ženiť?“ Prichádzam do ďalšej kancelárie. Popoludní prichádza šéf a kladie mi tú istú otázku, čo sa deje, či sa idem ženiť. Silná káva. Nevadí, to zvládnem...Po pracovnej dobe odchádzame ku kolegyni, ktorá dnes oslavuje meniny (tiež sobotné narodeniny). Je práceneschopná, tak celý náš kolektív sa vyberie k nej domov. Prichádzam posledný. Hádajte, aká bola jej prvá otázka. Áno, presne tá, ktorú máte na mysli. Ideš sa ženiť? Počas návštevy pokračuje voľná debata. A čo som sa rozprávame? Samozrejme o ženení. Všetci mi hovoria, že až sa raz ožením....priberiem, nebudem mať toľko voľného času, nebudem bývať dlho v práci, atď. Čestne prehlasujem, že zatiaľ sa nechystám ženiť. Malá pekný príbeh na záver. Pred pár rokmi som sa malej neteri, ktorá mala vtedy asi 5 rokov, sťažoval, že som už „starý“. Jej odpoveď bola takáto:„Peťo, ešte si neni starý, lebo si sa nemanželil s manželkou. Až sa budeš manželiť, potom budeš starý“. A tak som zatiaľ forever young – navždy mladý. Dokedy? Uvidíme.
