Mne sa stalo niečo podobné. V tomto semestri sme mali dva predmety, kde bol prednášajúcim jeden nemenovaný pán docent, dokonca vedúci katedry. Jeden predmet sa týkal ochrany vody a druhý ochrany životného prostredia.
Pán docent je milý človek, na prednáškach pôsobil suverénne, veľmi milo, na skúške z ochrany vody bol objektívny a študentom sa snažil pomôcť, nie ich potopiť.
Ja som si na iný predmet ako seminárnu prácu zvolil pitnú vodu. Šiel som do knižnice, surfoval na internete, čítal bakalársku prácu jednej kamarátky, aby som čo najhlbšie vnikol do problematiky, s ktorou som bol už oboznámený, keďže skúšku z ochrany vody som už absolvoval. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že požiadavky na kvalitu pitnej vody s účinnosťou od 01. 04. 2004 stanovilo Ministerstvo zdravotníctva SR vyhláškou MZ SR č. 151/2004 Z.z., o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody.
Pán docent nám na skúšku dal k dispozícii materiály, z ktorých sme sa mali učiť. Jedným z podstatných materiálov bola aj Slovenská technická norma (STN) 75 7111 Pitná voda. Táto však už viac ako 5 rokov nie je v platnosti. Keď som na túto tému debatoval s mojím kolegom, ktorý je povolaním chemik a pracuje v chemickom laboratóriu, ten mi túto informáciu potvrdil.
Nuž čo, pomyslel som si, stalo sa, snáď to nebolo vedomé, alebo niekde sa stala chyba.
Na ďalšom predmete ochrana prírody nám ten istý pán docent prednášal o ochrane drevín. Vyrukoval na nás s tvrdením, že za ochranu na prvom stupni je zodpovedný Obvodný úrad životného prostredia. Keď sa ho spolužiačky pýtali na to, ako postupovať v prípade, že chcú vyrezať strom, odpovedal, že musia požiadať Obvodný úrad a predložiť žiadosť. Pri otázke, či sa za to platí, povedal, že nevie presne, ale asi áno, že tam bude treba doložiť nejaké kolky.
Až ma dvíhalo zo stoličky, chcel som pánovi docentovi oponovať, ale radšej som počkal. Po prednáške som šiel za ním, už mimo prednáškovú miestnosť a upozornil som ho, že orgánom, v ktorého právomoci je zodpovednosť za ochranu drevín a povoľovanie výrubov je OBEC. Povedal som mu, že nemá pravdu, ak tvrdí, že je to Obvodný úrad. Pán docent povedal, že si naštuduje zákon. Na ďalšej prednáške sa tejto téme už vôbec nevenoval. Jedným zo spolužiakov je aj starosta z obce v okolí Rožňavy. Hneď som šiel za ním a on sa rozčuľoval, ako môže rozprávať takého nezmysly. Po preštudovaní zákona sme zistili, že v paragrafe 69 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sme zistili, že mám jednoznačne pravdu.
Táto kompetencia je preneseným výkonom štátnej správy a nie je originálnou kompetenciou obcí. Ale zákon jasne hovorí, že prvostupňovým orgánom je obec.
Nechcel som pána docenta „zhodiť" pred študentmi a ukázať mu jeho obrovský omyl. Chcel som ho upovedomiť, že sa mýlil.
Nuž, niektorí pedagógovia sú doslova ješitní a nedokážu si priznať chybu. Veď každý je omylný, či je to docent alebo obyčajný robotník.
Žiaľ, u pedagóga sa vyžaduje, aby svojim žiakom dával k dispozícii pravdivé údaje a nie nepresnosti. A ak ho na to ešte niekto aj upozorní, jeho povinnosťou je si túto problematiku naštudovať a ak urobil chybu, aj uznať a dať veci na pravú mieru. V tomto prípade to tak nebolo.
Týmto článkom som nechcel nemenovaného pána docenta uraziť, chcel som iba poukázať na chyby a nedostatky jeho pedagogickej činnosti. Ak by náhodou čítal tento článok, budem rád, ak si z neho vezme ponaučenie a v budúcnosti nebude prednášať chybné fakty v oblasti ochrany vody a ochrany prírody.
P.S.: Jednu skúšku z ochrany vody už mám za sebou, tá druhá ma ešte len čaká v priebehu mesiaca. Dúfam, že dopadne v môj prospech.
