Najskôr týždeň čakám na výsledok skúšky. Pocity po jej vykonaní relatívne dobré, niečo som vedel, niečo nie. Ale tipoval som, že éčko by to mohlo byť, v najhoršom prípade doskúšanie. Po týždni sa dozviem, že si skúšku zopakujem. Hurá, už sa opäť teším na cestu do Nitry.
Už druhý týždeň hľadám moje slnečné okuliare. Bez nich som úplne hotový. Už som všetko prehľadal, všetky miesta, kde som sa zdržiaval a stále nič.
Včera som ich šiel hľadať do auta. Do kufra, či úplnou čírou náhodou neostali tam. Samozrejme, že sa muselo niečo stať. Zlomil som kľúč, takže teraz mám dva kľúče, jedným otváram dvere a štartujem, druhým, špeciálne zlomeným iba kufor.
Zistil som, že prácu do školy, ktorú som si zvolil, je veľmi ťažké spracovať. Málo dostupnej literatúry, žiadne zahraničné zdroje, ktoré od nás prednášajúca požaduje a téma je mi dosť cudzia. Predpokladal som, že to bude jednoduchšie, ale je to náročná téma a čas odovzdania sa blíži.
A aby to nestačilo, tento týždeň mám mať dve skúšky. Jednu dvojsemestrálnu (angličtina) a ďalšiu z jedného nemenovaného ekologického predmetu. Samozrejme, že pôjdem iba na jednu, dve nezvládam, chodiť do práce a ešte sa aj učiť na dve skúšky, to sa nedá zvládnuť.
Už druhý týždeň mám prasknutú manžetu na poloosi môjho Pipa (rozumej Peugeota 309). Mechanik nemôže zohnať ten typ manžety, tak neviem, ako pôjdem do školy. Snáď aj autobusom, po dlhom čase si to opäť vyskúšam.
A aké prekvapenia ma čakajú v ďalších dňoch? Netuším, dúfam, že len pozitívne. Tých negatívnych bolo na tento týždeň už hádam dosť...
