Peter pracoval na SAD 4 roky a pár dní. Jazdil na viacerých linkách, za obdobie pôsobenia na s ním neboli žiadne problémy. Svoje zverené úlohy si plnil poctivo, šéf bol s ním spokojný. Nedávno prišiel o prácu. Dôvod? Jednoduchý. Porušenie pracovnej disciplíny a pravidiel. Zastavil mimo autobusovej zastávky, čo vodič nesmie. Na ďalšej ho čakali revízori.Peter však zastavil babičke, ktorá je držiteľkou preukazu ZŤP, je skoro hluchá a čiastočne nevidí, keďže pred rokmi pri autonehode jej črepiny z čelného skla poškodili oči a býva na samote. Babička stála na strede cesty, možno 100 až 150 metrov od zastávky a mávala, aby jej vodič autobusu zastavil. Ak ju nechcel zraziť, musel zastaviť. Babička s dvoma taškami nastúpila, vodič jej vydal lístok a pohol sa ďalej, smerom k zastávke. Tam však už ako supi stáli revízori. Prvý bod v zápise bol, že vodič zastavil mimo zastávky. Ďalší bod bol, keď zistili, že babička nemá lístok. Babička si ho nevzala, Petrovi dala iba peniaze, lístok si nestihla vziať. Revízori hneď obvinili Petra, že lístok vydal až vtedy, keď ich zbadal. Podľa ich svedectva to bolo 16 sekúnd (od času vytlačenia lístka do času, kedy nastúpili do vozidla). Ale priznali, že Petra nevideli, ako tento lístok vydáva. Tvrdenie proti tvrdeniu. Príbeh pokračoval ďalej. Na SAD-ke potrebovali prepustiť viacerých vodičov. Zamerali sa na nich, počas jednej akcie 8 vodičov malo zápis a hrozilo, že ich prepustia. Niektorým dali pokarhanie, Petrov prípad sa ťahal dlhšie. Jeho priamy nadriadený sa ho zastal, pretože bol s ním spokojný a videl, že išlo o dobrú vec. Ale pán riaditeľ bol proti. Keďže len nedávno nastúpil a robil „čistky“ aj na SAD v Žiline, či Prievidzi, bol zásadový. Podpísal Petrovo prepustenie zo zamestnania. Peter prosil babičku o pomoc. Tá napísala list, kde všetku vinu vzala na seba. Dokonca prišla na návštevu za riaditeľom. On ju však neprijal, nemal čas. Potom žiadal o prijatie aj Peter. Riaditeľ opäť odmietol. Peter sa však nedal odbiť a čakal pred dverami. Keď sa otvorili, vtrhol dnu a spýtal sa riaditeľa, prečo s ním nechce hovoriť. Riaditeľ sa začal vyhovárať na všetko možné i nemožné. Nezabralo. Dostal výpoveď.Peter porušil predpisy. Zastavil mimo zastávky. Ale v dobrej viere, že babičke uľahčí život, že vykoná dobrý skutok. Vydal jej lístok, žiaľ babička si ho nevzala. Za Petra sa prihováral jeho šéf, aj Peter a aj šéf navrhli riešiť situáciu pokarhaním, prípadne strhnutím prémií, ale riaditeľ odmietol prihliadať na individuálne okolnosti tohto prípadu. Jeho verdikt znel: prepustiť. Je to spravodlivé? Oplatí sa teda vodičovi porušiť predpisy a pritom vykonať niečo dobré? Tu vlastne porušenie znamenalo naplnenie ducha predpisu. Vodiči si z tohto prípadu zoberú ponaučenie. Zakaždým pýtať preukaz ZŤP, či občiansky preukaz, nezastaviť nikde okrem autobusovej zastávky, čo bude bežnému cestujúcemu pripadať ako nemiestne šikanovanie. Netvrdím, že vodiči majú porušovať predpisy. Tu však porušenie predpisu znamenalo urobiť niečo pre druhých – pre babičku, ktorá túto pomoc potrebovala.
