Hviezda svietila iba pre hvezdára. A on všetok svoj voľný čas venoval svojej hviezde. Počas dlhých nocí ju skúmal pozoroval, vnímal a zakusoval jej svetlo, ktoré bolo určené všetkým, ale najmä jemu. Spoznával hviezdu, pomaly a postupne stále viac a viac objavoval jej krásy. Bol zamilovaný do svojej hviezdy. Hviezda tiež vnímala a pociťovala hvezdárovu náklonnosť a lásku. A neostala chladná. Opätovala všetky jeho city. Už nebol hvezdár a hviezda, vytvorili spolu hviezdny pár, hviezdnu dvojicu. Hvezdár i hviezda boli spolu šťastní. Mali jeden druhého, boli jeden pre druhého darom. Hoci nebo bolo plné iných hviezd, hvezdár miloval svoju hviezdu. A hviezda, napriek množstvu hvezdárov, svietila silou svojej lásky pre hvezdára. Hvezdár si často kládol otázku, ako je to možné, že si už dávno nevšimol túto hviezdu, ktorá svojou silou a krásou zatieňovala ostatné hviezdy. Hviezda uvažovala, čím si získala hvezdárovu lásku a pozornosť. Bolo súdené, aby sa títo dvaja – hvezdár a hviezda stretli, práve tu a teraz, nie skôr ani neskôr. Už potom neriešili podobné otázky. Vzájomne si darovávali lásku, náklonnosť, pozornosť, úctu, radosť, pokoj, úsmev...:-)Teraz hvezdár má svoju hviezdu a ona jeho. Pýtate sa, čo bude ďalej??? Na túto otázku nevie odpovedať ani hviezda a ani hvezdár. Isté je to, že sa milujú... A hvezdár a hviezda žili spolu šťastne, až kým.... hmm, to ostatné, to je stále vo hviezdach...
