Prechádzame popri parkovisku, je preplnené, a tak operatívne meníme plán – „veľké“ TESCO. O chvíľu sme na mieste činu.Beriem veľký košík, vyťahujem papier a už sa predieram pomedzi dav nakupujúcich ľudí. Po polhodine mám už všetky veci z papiera vyčiarknuté. Najmä však mám chlieb. Ešte zopár telefonátov od rodiny a známych, ktorí niečo zabudli kúpiť. Ostáva už kúpiť iba syr.Pomaly sa nakláňam k chladiacemu pultu a chcem vziať do košíka váženú eidamskú tehlu. Zrazu počujem hlas: „Neberte ten syr!“ Zodvihnem hlavu a hľadám, odkiaľ počuť ten hlas. Teta predavačka sa pozerá na mňa a opäť hovorí: „Neberte ten syr!“. Myseľ mi začína pracovať a vynárajú sa mnohé otázky. Prečo? Prečo nemám brať ten syr? Čo je s ním? Nie je tam cena? Alebo nejaká chyba:A teta predavačka pokračuje: „Zoberte si tento druhý.“ A ukazuje na syr vedľa. Je presne rovnaký ako ten prvý. A dodáva: „Vidíte, aké sú to K...Y? Chceli Vás O....Ť! Tento stojí 159 Sk/kg, tento druhý iba 149 Sk/kg. Tento druhý je rovnaký a je o 10 Sk lacnejší. Ušetríte!“Pozerám, a naozaj. Ten istý syr, iba rozdielna jednotková cena. Hmm, nič nové na svete. Chybička se vloudila.Milej a ústretovej tete predavačke sme poďakovali a vzali ten lacnejší syr.Málokedy sa človek stretne s podobnou situáciou, že mu predavačka poradí. V tomto prípade to mohlo byť „jemnejšie“ povedané, ale cení sa úmysel. Predavačka si vzala k srdcu tie chronicky známe slová“ „Náš zákazník, náš pán.“ A tiež, čo na srdci, to na jazyku.
