Teta Marienka má teraz niečo cez sedemdesiat rokov. Je to milá usmiata žena. Nikdy som ju nepočul reptať, či sťažovať sa. Vždy je plná optimizmu a radosti. Napriek všetkému.
Jej životný príbeh je zaujímavý. Mala 18 rokov, keď prestala chodiť. Lekári jej diagnostikovali nejakú chorobu, a ona odvtedy nechodí. Je tomu viac ako 50 rokov. Táto žena ostala pripútaná k lôžku. Celý doterajší život strávila na posteli.
Napriek svojim životným peripetiám je spokojná a šťastná. Celý život prežila so svojím bratom „Lojzkom", no ten pred pár rokmi zomrel. No teta nikdy nebola sama. Každý deň jej chodia návštevy, ľudia k nej radi chodievajú. Denne sa tam skupina ľudí chodí modliť. Už mnoho rokov.
Viera je to, čo drží tetu pri životnej sile. Svoj život zasvätila modlitbe a obete. Nemodlí sa však za seba, modlí sa za iných. Napriek tomu, že je na posteli, vedie aktívny život. Pravidelne sa stretáva s ľuďmi, pozerá televíziu, komunikuje cez telefón, z času na čas ju privezú do kostola na sv. omšu, ba dokonca navštívila aj Lurdy. V spolupráci so združením „Rodina Nepoškvrnenej" sa zúčastnila zájazdu na toto pútnické miesto. Zakladateľka tohto združenia - rehoľná sestra M. Bernadeta Pánčiová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok, často navštevuje tetu Marienku. Nakrútili spolu aj televíznu reláciu o združení, ktorú viackrát odvysielala televízia. Členmi tohto združenia sú chorí a telesne postihnutí každého veku a pohlavia ( v roku 1995 61000 členov). Podmienkou členstva je snaha denne sa pomodliť ruženec.
Teta je skutočne výnimočná žena. Každý, kto ju navštívi, odchádza s príjemným pocitom v duši. Nikdy však s tým, žeby navštívil chorého človeka. Marienka má zvláštnu charizmu, človek, zdravý človek sa jej vyžaluje zo svojich starostí a problémov, ona ho s láskou vypočuje, poradí, pomôže, pomodlí sa za neho. Partia mladých ľudí tam chodievame dvakrát do roka (na Vianoce, na Veľkú Noc), navštíviť a potešiť aj ju, zaspievať pár pesničiek.
Výnimočnosť Marienky potvrdil aj pápež Pavol VI., ktorý jej daroval výnimočnú fakultu - v jej dome je malý bohostánok s Eucharistiou a Marienka môže sama prijímať sv. prijímanie.
Marienka býva neďaleko zastávky na autobus. Minule som čakal na spoj, ona mala otvorené okno na svojej izbe. Malý chlapec, ktorý prechádzal po chodníku popod okno len zakričal: „Dobrý deň, teta Marienka". A utekal ďalej.
Toto je jeden z úžasných ľudských vzorov. Tento článok je malým poďakovaním za všetku prácu, starostlivosť tety o nás. Aj keď to tak nevyzerá, ona sa o nás stará. Najmä svojimi modlitbami.
Tetu Marienku som navštívil veľakrát. Je pravdou, že v poslednom čase som tam dosť dlho nebol. Chystám sa tam aj s mojou priateľkou. Už čoskoro...
