
Potom nasledovalo pár stretnutí, veľmi rýchlych, skôr pracovných. Pár telefonátov, emailov, potom zostalo prázdne ticho. Naše občasné stretnutia sú už len minulosťou.
So záujmom som sledoval Tvoje články na blogu, boli veľmi príjemné, radosť čítať, vždy som ich priam hltal...Aj ja som chcel tak písať ako Ty, jednoducho, iba viac vnímať niektoré veci. Vidno, svoju prácu v rozhlase máš veľmi rád, na písanie máš talent, dar, ktorý si využil.
Potom zrazu si prestal písať. Posledný článok má dátum 3. januára 2006. Neviem, čo sa stalo, odmlčal si sa. Nielen na blogu, ale vôbec. Čakal som, že sa niekedy ozveš, väčšinou som to bol ja, ktorý sa snažil udržať ten kontakt, no keď vidím, že iniciatíva je iba jednostranná, nechám to radšej tak...veď v dnešnej uponáhľanej dobe má málokto na druhého čas.
Chápem, si vyťažený človek, máš veľa práce v rádiu, záľuby, možno i rodinu, mamu, chalúpku, priateľov, toto všetko Ti pohltí veľa času.
No predsa, vtedy, pri tej kofole som tajne dúfal, že som spoznal ďalšieho príjemného človeka, s ktorým sa občas stretnem, porozprávam, napíšeme si email, niekedy skočíme opäť na kofolu. Ďalšieho kamaráta, s ktorým som sa zoznámil prostredníctvom internetu.
No život plynul ďalej veľmi rýchlo a okolnosti boli iné, než moje predstavy. Vidíš, nefunguje to. Neviem, ako Ty, ale ja by som bol rád, keby to šlo. Keď to nejde, tak to nejde.
Vždy, keď prechádzam okolo Vašej chalúpky, nakuknem, či si tam. Občas tam zaregistrujem nejaké auto, tuším je Tvoje, lebo som Ťa raz stretol, keď si šoféroval.
Inokedy som Ťa zazrel, ako niečo opravuješ, vylepšuješ na chalúpke. Apropos, určite si postrehol, že vjazd máte hotový. Len škoda, že to trvalo tak ukrutne dlho :-)
Týmto článkom Ťa chcem čo najúprimnejšie a najsrdečnejšie pozdraviť. Nielen Teba, ale aj Tvoju milú mamu, s ktorou som mal tú česť sa zoznámiť.
Do ďalších dní Ti želám veľa životného optimizmu, radosti a pohody v práci, aby Ťa táto činnosť napĺňala a posúvala ďalej. Tiež veľa zdravia, šťastia a lásky v osobnom živote.
Som rád, že som Ťa mohol stretnúť a spoznať, vďaka Ivan.
Veľa zdaru v ďalšom živote, drž sa!