Jana Pekárková
Príbehy z Blšáku, ktoré privial vietor
V Trnave sa v sobotu rozložil Blšák. Napriek tridsiatim piatim stupňom prišli stovky ľudí. Kupovali knižky, hračky, oblečenie, dekorácie. Ja som hľadala príbehy. O háčkovaných dečkách a o vetre.
Vyskúšala som rôzne kanály na rozprávanie príbehov. Začala som (tak ako každý) textom, prešla cez atraktívnu formu videa, audia, a opäť sa vrátila koliečkom na začiatok cesty - k písaniu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

V Trnave sa v sobotu rozložil Blšák. Napriek tridsiatim piatim stupňom prišli stovky ľudí. Kupovali knižky, hračky, oblečenie, dekorácie. Ja som hľadala príbehy. O háčkovaných dečkách a o vetre.

„Je to taká hlúposť, ale zdalo sa mi, že by sa ti mohla páčiť" , ospravedlňovala som Lucii retiazku, ktorú práve vyťahovala z červeného papiera. Vždy takto obhajujem svoje darčeky, keď si ich ľudia rozbaľujú. Zvláštne, však?

Pre tých, čo nehovoria španielsky a chceli by. Aj pre tých, čo nechceli a vedia. A pre vás.

Pani z vedľajšieho sedadla sa ma opýtala, či by som jej mohla z poličky zložiť klobúk. Vraj je celú cestu pritlačený mojím kabátom. Pozrela som sa hore. Akýsi sivočierny klobúk tam bol, ale môj kabát sa ho ledva dotýkal.