22° halo
Optický jav s čudným názvom 22° halo je veľmi jasný farebný kruh okolo Mesiaca či Slnka. Patrí medzi tzv. halové javy. V princípe pri nich ide o refrakciu (lom) svetla. Svetlo sa láme, keď prechádza z jedného prostredia do druhého. Lom sa deje na rozhraní týchto prostredí, kde sa časť lúčov odrazí naspäť a časť prejde do druhého prostredia, kde sa šíri inak. Svetlo sa v súvislosti s uhlom lomu a jeho vlnovou dĺžkou rozkladá na rôzne farebné zložky (disperzia). Môžeme to pozorovať pri všetkým známej dúhe. Vtedy sa lúče Slnka lámu o dažďové kvapky a rozkladajú sa na celé pozorovateľné spektrum farieb. O čo sa ale láme svetlo pri 22° halo?
Na to, aby bol tento jav možný, potrebujeme aby nám pred Mesiacom či Slnkom prechádzali oblaky typu cirostratus. Tie sa vyskytujú vo veľkej výške (6 až 12 kilometrov) nad zemským povrchom, a preto pozostávajú z malých ľadových kryštálikov. Zároveň je však tento oblak priesvitný kvôli jeho tenkosti, takže cezeň môžeme bez problémov vidieť svetlo Mesiaca aj Slnka.
Keď spojíme lom svetla a potrebný oblak nachádzajúci sa pred Mesiacom či Slnkom, dostaneme naše halo. Slnečné lúče (buď priame zo Slnka alebo odrazené z Mesiaca) prechádzajú cez ľadové kryštáliky v oblakoch, kde sa lámu a vytvárajú kruhovú “dúhu”. Požadovaný tvar kryštálikov je zatiaľ stále len predmetom diskusie. Hovorí sa o šesťuholníkových hranoloch či obyčajných guľkách.
To, ako astronómia dopĺňa meteorológiu prostredníctvom fyziky, je čistá nádhera. Keď necháme vedu bokom a oceníme tento jav po estetickej stránke, tak nestráca na dokonalosti. Pozeráte sa na ten istý Mesiac už po stý-krát a zrazu vidíte túto krásu. Ako keby mal farebnú svätožiaru, či snáď niečo ako prstenec, ktorý je dokonalá kružnica. Vyzdobil sa pre nás takýmto šperkom, čo stojí za povšimnutie. Keď som to videl naživo, musel som zobrať foťák a pokúsiť sa to vyfotiť. A prečo 22° halo? 22° je približný polomer vytvorenej kružnice.
Iné halové javy a ich história
Okrem 22° halo poznáme aj mnohé ďalšie halové javy, no v podstate ide stále o to isté, akurát sa mení veľkosť kruhu okolo jasného objektu. Princíp lomu a rozkladania svetla o kryštáliky v oblaku typu cirostratus je pre všetky halové javy rovnaký. Tieto javy ako prvý opísal geniálny starogrécky vedec a filozof Aristoteles už v 4. storočí pred Kristom. Poznáme tieto druhy (čím väčší počet stupňov, tým väčší polomer kruhu okolo jasného objektu):
6° halo
9° halo (Van Buijsenovo halo)
12° halo
18° halo (Rankinovo halo)
20° halo (Burneyovo halo)
22° halo (malé halo) – najobvyklejšie, opísané v tomto článku
23° halo (Barkowovo halo)
24° halo (Dutheilovo halo)
35° halo (Feuilleeovo halo)
46° halo (veľké halo)
Spojené dotykové oblúky
Koróna
Na fotografii nižšie môžete vidieť tzv. korónu. Tiež vzniká lomom svetla, to sa v jej prípade však neláme o ľadové kryštáliky ako pri halových javoch, ale o obyčajné kvapky vody v atmosfére. Koróna vytvára spektakulárnejšie farby ako halové javy, no to im však neuberá na kráse. Farby v koróne sú zväčša pastelové a môžu nabrať spektrum dúhy, ako v prípade môjho pozorovania.
