Elena Pergasová
Sen
Na nebi nespočítateľné množstvo žiariacich hviezd. Pozerajú na ne spolu. Na lavičke v objatí prikrytí teplou dekou, aby necítili chlad.
Niečo čo vie málo ľudí:snažím sa hrať na klávesy; bojím sa zvierat (najmä pavúkov); počítam schody, po ktorých kráčam; nepáči sa mi modrá farba (ale začínam sa premáhať); páčia sa mi biele a žlté ruže; nemám rada nedochvíľnosť,... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Na nebi nespočítateľné množstvo žiariacich hviezd. Pozerajú na ne spolu. Na lavičke v objatí prikrytí teplou dekou, aby necítili chlad.
Človek je svojou podstatou stvorený pre život v spoločenstve. V rodine, v kruhu priateľov, vo vzťahu. Občas sa toho nahromadí veľa: osobné problémy, pracovné, škola .... v týchto chvíľach je potrebné mať na blízku človeka, ktorý nás chápe. Niekedy aj bez slov.
Dnes som sa stretla s pani, ktorej už na výraze tváre bolo vidieť bolesť. No nie bolesť fyzickú. Starosti o blížiacu sa svadbu, chorá matka na lôžku v nemocnici, nezhody v práci, vlastné zdravotné problémy.
Keď sa človek cíti tak sám a chýba mu druhá polovica jeho ja... Večer nemôže zaspať, lebo cíti prázdnotu, počas dňa ho nepoteší pekný mail alebo sms-ka.