V krátkosti chronológia "kauzy": prvá voľba v NR SR sa uskutočnila 3.11., kde ako kandidáti figurovali za koalíciu dvaja - Ján Hrivnák a Eva Miššíková. Prokurátora nezvolili ani v druhom kole konanom nasledujúci deň. Následne sa koalícia dohodla na spoločnom kandidátovi Jozefovi Čentéšovi, Smer ostal konzervatívny s podporou Dobroslava Trnku. Vo voľbe 2.12. utiekli koaličníci z hrobárovej lopaty, keďže Trnka nebol zvolený o jediný hlas. Dodnes sa vedú špekulácie, ktorí poslanci „zradili" koalíciu. 7.12. opäť nebol nikto zvolený, pretože poslanci koalície nehlasovali. Všetky tieto hlasovania prebehli tajne, pretože tak ustanovoval vtedy platný zákon. Zaujímavý posun vo veci znamenala novela rokovacieho poriadku č. 153/2011 Z.z. z 5.4., resp. 17.5. po prelomení prezidentovho veta, ktorá počíta s možnosťou verejného aj tajného hlasovania v určených prípadoch. Medzitým však na scénu vstúpil Ústavný súd, ktorý vyhovel sťažnosti Trnku, a tak sa voľba musela opakovať. V máji sa Čentéš kandidatúry vzdal, aby v júni znovu kandidoval proti Trnkovi. 17. júna NR SR zvolila za generálneho prokurátora SR Jozefa Čentéša. Udialo sa to (paradoxne) v tajnej voľbe a bez Trnku, ktorý sa krátko predtým kandidatúry vzdal. Ak by sme si mysleli, že rozprávky je koniec, tak by sme sa mýlili. Poslanci Smeru napadli na Ústavnom súde verejnú voľbu, teda súlad zákonného znenia s Ústavou, pričom ÚS SR o nej rozhodol až tento týždeň. Navyše, v tej veci ostal (ne)aktívny aj sám prezident. Dalo by sa to nazvať Kocúrkovom? Asi áno. Netreba písať, že každému aspoň trošku spôsobilému a súdnemu človeku dôjde, že ide o veľa. Raz sa o tomto budú učiť na školách.
Čo priniesla spomenutá novela zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR? Zmena sa dotkla spôsobu hlasovania. Podľa § 39 ods. 8 zákona sa už hlasuje tajne v prípadoch ustanovených Ústavou SR a ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Inými slovami, povinnosť voliť tajne sa zmenila na možnosť voliť tajne. Volí sa tajne, ak za túto možnosť zahlasuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Novela tiež prináša zmeny pri voľbe jednotlivých funkcionárov, vrátane generálneho prokurátora tým, že neponechala povinnosť voliť ich v tajnom hlasovaní. Táto zmena natoľko nahnevala stranu Smer, že sa museli obrátiť na ÚS SR. Už vtedy sa viacerí právnici vyjadrovali, že verejná voľba neodporuje Ústave. Teda, aká malá novela a aká veľký oheň spôsobila! Podrobnosti o náleze PL. ÚS 95/2011 v najbližšom článku po zverejnení nálezu. Pri tomto treba uviesť, že na ÚS SR sa obrátil aj Dobroslav Trnka so sťažnosťou na porušenie jeho práv, a tak nevedno, čo sa bude diať a aké sci-fi nás ešte čaká.
Podľa môjho názoru je ťažké uskutočňovať zmeny s nezmenenými ľuďmi. Zmeny v justícii a prokuratúre patria medzi najťažšie vykonateľné, pretože stále budú existovať ľudia, ktorí vykrikujú až priam magické slovné spojenie „právny štát". To na Slovensku, samozrejme, chceme a viacerí o tom snívame. Pre našu spoločnosť však predstavujú zvýšené nebezpečenstvo práve isté uzavreté a zabetónované systémy, pretože tam zvyčajne zákon platiť prestáva, hoci tam by - paradoxne - platiť a účinkovať mal najviac. Verím, že čoskoro budeme mať nového generálneho prokurátora na celé funkčné obdobie, aby sme sa zbavili tejto škvrny v našich novodobých dejinách.
