Minule som sa pristihol pri uvažovaní, že moc v našich podmienkach dostáva novú podobu, ba až nám takpovediac nekontrolovateľne prerastá cez hlavu. Som si istý, že sa tento jav dá rozlíšiť zvlášť v posledných týždňoch, ktoré ma vyprovokovali k napísaniu blogu (tľapkám po pleci) plného symbolov a alegórií. Čo sa to vlastne u nás doma stalo?
Už sa nám rozbehol kolotoč informačný, agitačný; ako to býva pred voľbami zvykom. Vtedy nás zaplaví množstvo kandidátov a snažia sa nás presvedčiť, že oni sú lepší ako tamtí. Podľa môjho názoru je veľmi dobré, že v našom systéme existuje súťaž politických síl (spomeňme si na jednotnú kandidátku za komunistov a veľmi vysokú volebnú účasť – schválne tu nepíšem číslo, aká bola, aby som nepropagoval jedno hnutie, či čo to je). Občan si v týchto dňoch robí úsudok, koho bude voliť, ak vôbec pôjde. V tomto článku by som chcel ponúknuť názor, koho a prečo nevoliť. A tiež, prečo sa oplatí voliť neobyčajne.
Vzťahy sú fajn, bez nich si ťažko predstaviť život. Ak sa udržia v rozumnej miere, dokážu priniesť veľa pozitívneho. Rovnako aj naše politické strany tvoria vzťahy, ba až partnerstvá. Niektoré navrhované budúce partnerstvá však nemusia priniesť to, čo sa od nich očakáva. Medzi takéto príklady zaraďujem možnosť koaličnej spolupráce KDH so Smerom po voľbách. Toto partnerstvo by však malo zhubné dôsledky pre našu spoločnosť možno aj kvôli týmto trom dôvodom.
Škoda, preškoda. To, čo sa odohralo v priamom prenose pred našimi očami v posledných dňoch, nás poznačí do najbližších rokov. Chcel by som však povedať, že každá minca má dve strany (táto možno aj tri). Zostať pevne len na jednej strane môže poškodiť objektivite a zvyšovať úroveň hnevlivosti. Do mora blogerských príspevkov púšťam svoju kvapku uvedomujúc si, že situáciu to nezmení.
Slovenskú spoločnosť už takmer rok traumatizuje voľba generálneho prokurátora. Naša spoločnosť je unavená z nekonečných mocenských bojov, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedajú nevidieť. Na druhej strane spôsobila, že si verejnosť mohla preopakovať základné vedomosti o našom ústavnom systéme, pretože do tejto procedúry sa nezapojil hádam len verejný ochranca práv. :) Prvá časť: chronológia voľby, novela rokovacieho poriadku.
V posledných dňoch sa už veľmi živo diskutuje o možnosti predčasných parlamentných volieb. Všetci vieme, že v koalícii panuje nedohoda o eurovale. Predseda kvázinajsociálnejšej strany si už mydlí ruky a zároveň si prihrieva polievočku. Komu však predčasné voľby pomôžu? Nemyslíte si – tak, ako ja – že koaličníkov sa treba opýtať: zbláznili ste sa?
Dnes letí charakterná nahota. Charakter pre moderného človeka znamená príťaž, v istom zmysle sa tým diskvalifikuje pred druhými. Ozaj, nosíte vy charakter na sebe? Alebo máte ho aspoň v kabelke, či peňaženke? Alebo ste si ho doma skryli na bezpečné miesto? Tento článok rozoberá v krátkosti 4 „charakterné“ lásky inšpirované knihou Kým si, keď sa nik nepozerá od Billa Hybelsa.
Opäť akosi uvažujem nad našimi pohľadmi na Boha. Lebo Boh okrem množstva iných vecí robí aj tieto dve: dáva a berie. Niektorí to vnímame tak, že veríme len v Boha, ktorý dáva a niektorí veria len v Boha, ktorý berie. Ako to však býva, nemožno ostať v čiernobielom videní, lebo nás to vzdiali pravde.
Napadli mi tri veci, ktoré máme všetci spoločné - všetci sme Otcom milovaní, všetci sme zhrešili a všetci raz zomrieme. Asi je dosť nemoderné rozmýšľať nad tým, čo bude potom (na druhom svete, čo je veľmi trefné pomenovanie podľa mňa), keďže sa odtiaľ ešte nikto nevrátil, takže nemáme dôkazy. Nikto sa nevrátil, ale všetci tam pôjdeme. Ťažko by mi bolo prijať, že žijem tento dočasný život a potom umriem a koniec. Stále by som sa pýtal na zmysel takého života. Čo všetko si potom so sebou „tam" vezmeme?
Z minuloročného pochodu (nemusím asi bližšie špecifikovať, že sa jedná o dúhu) sa na YouTube zachovalo jedno video, v ktorom istý chlapík v mene všetkých kresťanov povedal toto: „Pavol, v liste Grékom sa hovorí, že nie je žid ani kresťan, všetci sme bohmi v Kristu a všetci sme ľuďmi v Kristu a to sa vzťahuje aj na našu súkromnú orientáciu." Priatelia, netuším, kto bol ten týpek a už vôbec nepoznám jeho pohnútky, treba však jasne povedať, že hovoril herézy (iným slovom halušky). Ak mi dovolíte, podelím sa s vami o svoj pohľad na rôzne orientácie.
Pred istým časom som sa zúčastnil štátnych skúšok. Dopadli, našťastie, úspešne, ak za úspech považujeme jednocifernú známku. Dá sa povedať, že som dostal lekciu do života. V posledných dňoch sa tiež okrem iného diskutuje aj o novele vysokoškolského zákona, ktorá by mohla zrušiť povinnosť končiť študijný program štátnicami. Po mojej študijnej námahe („príliv") a následnom „odlive" získaných vedomostí si myslím, že je to správny krok minimálne z dvoch dôvodov.
Možno si mnohí myslia, že viera v Boha je neustále premáhanie sa, smútok, vrásky na tvári, nejaké nasledovanie množstva príkazov; navyše to celé s neistým koncom. Vo svojom živote sa snažím, aby tomu tak nebolo. Ako hovorí Žalm 34,8: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu." Skúsil som a už sa aj presvedčil, že Boh je dobrý Otec, a tak nachádzam šťastie. Ak dovolíte, podelím sa s mojím pohľadom na vieru.
Asi zvláštny názov článku. Čo si teda my, ľudia, možno myslíme o Bohu? Aké sú naše predstavy o ňom? A z druhej strany - čo si Boh myslí o nás (za predpokladu, že je skutočný)? Skúsme sa pozrieť do Biblie. Takže, aké slová tam môžeme nájsť aj na našu adresu?
Imunita podľa definície Veľkého slovníka cudzích slov predstavuje odolnosť, schopnosť obrany. Keď má telo dostatok vitamínov a iných potrebných látok, vytvára sa obranyschopnosť pred chorobami. Imunitu poznáme tiež v právnom slova zmysle a podľa čl. 136 Ústavy ju majú poslanci NR SR a rovnako aj sudcovia Ústavného súdu. Sudcovia všeobecných súdov však podľa toho istého článku majú jurisdikčnú imunitu.[1] Veľmi zaujímavé boli návštevy dvoch anglických lordov - sudcov na Slovensku v septembri 2010. Lord Clark povedal: „Vo Veľkej Británii nijaký poslanec či sudca ani len nesníva o imunite v trestnoprávnej oblasti; trestný zákon sa vzťahuje na každého."[2] Sudcovia podľa neho majú len ochranu nezávislosti. Lord Thomas povedal, že vo väčšine európskych krajín sudcovia imunitu nemajú. „Sudca nemôže mať imunitu, ak poruší bežné zákony."[3] Pred čím má sudcov všeobecných súdov chrániť imunita? Je potrebná?
V lete 2010 som mal možnosť oprášiť si svoje znalosti z angličtiny na Letnej škole evanjelizácie, kde medzi nás prišiel vzácny hosť zo Spojených štátov: páter Tom Forrest, redemptorista vo veku 84 (!) rokov. Človek s neskutočným zápalom, občas som sa pri ňom cítil akoby on mal 21 a ja tých 84. :) Počas prednášok zvykol povedať vetu napríklad dĺžky 7 sekúnd, pri preklade mi však nechal len 3 sekundy, a tak som občas nevedel, čo skôr.:) To som však ani len netušil, aké prekvapenie pre mňa prichystal v poslednej prednáške.
Láska je existenciálna vec. Veď aký by to bol život bez lásky? Myslím si tiež, že na tomto svete nie sme schopní úplne spoznať šírku, dĺžku, výšku a hĺbku lásky. Napriek tomu tvorí láska zmysel nášho života; láska bude tiež jediný predmet, z ktorého dostaneme naše posledné vysvedčenie. Delenia lásky sú rôzne, v tomto článku sa pozrieme na 3 druhy lásky podľa obsahu. Viem z vlastnej slúsenosti, že s týmito tromi druhmi lásky prichádzam často do konfrontácie. Každá skupina môže o mne povedať viac, ako si myslím. Ktoré sú tie tri druhy lásky?
Definície šťastia môžu byť rôzne. Filozofi a im podobní si s tým lámu hlavu už celé stáročia. Na Slovensku sme vo viacerých prípadoch nie veľmi naklonení šťastiu (bez relevantných výskumov, je to čistý odhad :)). Dokonca vyhlásiť, že sa mám fajn, som spokojný so svojím životom, je provokáciou. V mojom živote existuje 5 vecí, ktoré ma robia radostným a šťastným.
Už od nepamäti chcel človek získať moc, aby mohol ovládnuť iných. Z histórie vieme, že takéto snahy priviedli viaceré národy do svetových vojen. V mnohých štátoch sa vládnuci režim neudržal, pretože sa obyvatelia štátu vzbúrili a revolúciou dosiahli výmenu moci. „V súvislosti s revolúciami, ktoré uznali alebo uznajú človeka ako slobodnú osobnosť a prirodzené a sociálne tendencie slobodných ľudí, sa formujú v spoločnosti rôzne záujmy, ktoré nachádzajú postupnú podporu v novo sa formulujúcich inštitúciách súťažnej demokracie."[1] Tieto záujmy prispievajú k formovaniu rôznych neformálnych spolkov, združení aj politických strán.
V súčasnosti sa podnikli prvé kroky na prípravu volebného kódexu SR, ktorý by zastrešoval v jednom zákone voľby do NR SR, do orgánov obcí, VÚC, Európskeho parlamentu a prezidentské voľby. Minister vnútra Daniel Lipšic plánuje v najbližšom období, do jedného roka, predložiť návrh volebného kódexu na celospoločenskú diskusiu; už teraz sa však objavujú názory, že volebný kódex nebude prijatý.
