Je jasné, koho z princípu nevoliť. Nemusím sa tu rozpisovať nadlho. Popravde, keď som si prvýkrát pozrel názvy strán, tak som sa schuti zasmial. Strana obsahujúca v názve slobodného slova - to asi zle vyskloňovali. Ďalej robíme to pre naše deti - nedošlo mi však, čo tie ženy robia pre ich deti. Obetujú sa, a preto idú do politiky? Zvláštne. Potom číselné strany - 100 percent mínus 1, alebo plus 1 - je skvelé, že z názvu strany možno vyčítať ich politickú orientáciu. Potom také strany s blízkymi názvami - to si asi vybavujú staré účty; mám problém pochopiť tento jav. A, samozrejme, ľavicu na Slovensku nemáme. Ale máme komunistov zastúpených vo viacerých stranách. Ani tých by som nevolil po zlých skúsenostiach (síce som vtedy nežil, ale žil som doteraz).
Zaujímavý zjav na politickej scéne sú matovičovci. Myšlienka skvelá, kandidátka plná zaujímavých mien, dokonca existuje šanca, že pán vedúci tam ide z dobrých motívov. To je asi všetko. Ponúkol by som pár dôvodov, prečo voliť neobyčajne.
1, Niet spoločného programu - 150 kandidátov má približne 125 programov. Skutočná názorová zhoda! Dokonca sa to prezentuje ako výhoda, pretože nebudú ako cvičené opičky. Len potom budú ťažšie vykázateľní, keďže sa budú hádať, kto čo sľúbil. Lebo každý bude chcieť plniť to „svoje".
2, Neistota krúžku - zakrúžkovať niekoho z princípu, podľa hodnôt a svedomia by malo byť vodítkom pre každého voliča. Avšak, krúžok nijako negarantuje, že sa váš obľúbenec do parlamentu dostane. Namiesto neho (ako dôsledok) podporíte ľudí, ktorí majú iný program, dokonca ktorí vyznávajú úplne iné hodnoty ako vy.
3, Nepravdepodobnosť koalície - pre mňa je nepredstaviteľnou možnosťou vytvoriť s takouto entitou koalíciu. Predstavme si: tri strany budú potrebovať na väčšinu práve týchto poslancov. Bude mať takáto koaličná zmluva napríklad 18 subjektov (3 strany + napr. 15 nezávislých obyčajných)? Asi koalícia nevznikne. Dokonca ak by aj vznikla, tak ako bude vyzerať vláda? Predsa títo poslanci nebudú chcieť opustiť parlament, pretože by nastúpili ich náhradníci (nemajú s nimi nič spoločné) a vo vláde by sedel kto? Začali by hľadať nejaké ďalšie osobnosti, napríklad ponukou cez internet - hľadá sa minister práce? Rokovania o rozdelení ministerstiev by mohli trvať nekonečne dlho, keďže by sa vyjadrovalo až 18 subjektov.
4, Nemožnosť čosi presadiť - poznáme príslovie: v jednote je sila. Táto kandidátka však hovorí: v nejednote je sila. Čo presadí jednotlivec? Na schválenie zákonov predsa treba 76 hlasov (jasné, že sú prípady, keď netreba, ale nie o tom som chcel). Sám vojak v poli veľa nezmôže.
5, Nie všetci sú ako Matovič - v tomto volebnom období sa stal miláčikom novinárov. Stane sa týchto 15 poslancov miláčikom médií? Ak nie, aký bude ich hlas v parlamente? Asi slabý.
6, (Ne)kontinuita - zaujímalo by ma, ako vnímali voliči strán na jedno použitie (napr. súhlas bez dĺžňa v názve strany) tú svoju voľbu. Asi neboli po čase nadšení. Nebude prípadom takejto voľby hlas pre obyčajných? Čo si potom povie taký volič - vtedy som bol nadšený, ale teraz to ľutujem? Voliť pre krátkodobý efekt, a toto je navyše len istý pokus o čosi, vypovedá o našej (ne)rozhodnosti. O štyri roky príde ktosi nový - to sa tiež chytíme?
Vidím jediné pozitívum tejto kandidátky - že vysiela signál politickým stranám, aby začali robiť politiku transparentnejšie. Strany si musia uvedomiť, že volič sa nedá opiť rožkom (teda okrem tých asi 40-45 percent, ale to by mohol byť ďalší článok) a nebude donekonečna tolerovať prešľapy. Niektoré strany to už robiť začali (kresťanskí demokrati), niektoré strany sa stále nepoučili (napríklad kvázikresťanská únia).
Voliť podľa hodnôt je, iste, maximálne dôležité. Pri svojej voľbe však treba myslieť aj na dôsledky voľby, a to už znie pragmatickejšie. Ak volím zástupcov, ktorých bude viac, pravdepodobne presadia viac, ako tí, ktorých bude menej. Tak to funguje, matematika nepustí. Lebo potom budeme znovu sklamaní a začneme o voľbách uvažovať v existenciálnej rovine (čo určite netreba, je to prejav rezignácie).
Preto v týchto voľbách pôjdem voliť a budem voliť neobyčajne, ale hodnotovo, kontinuálne, nepopulisticky, na základe výsledkov.
Považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí (napríklad vás alebo na istej kandidátke). V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietam hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene (napríklad týmto článkom) priznávam aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujem za niečo, čo by nás ako ľudí rozdeľovalo, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
Autor katikatúry Shooty, SME, 17.12.2011
