Richard Sulík už mesiace hovorí o bankrote Grécka, navyše pripravil aj príručku, kde vysvetľuje argumenty proti navýšeniu súčasného eurovalu. Druhá časť vládnej koalície argumentuje v prospech svojho názoru opakovaním výrazov ako solidarita, zodpovednosť, nevyhnutnosť. Iným slovom, euroval nás „zavalil". Je však táto téma hodná pádu vlády?
Nemyslím si. Programové vyhlásenie nespomína podporu zadlžených krajín zadlžením našej krajiny, koaličná zmluva garantuje právo veta aj jednej strany, Lisabonská zmluva ustanovuje, že každý štát nesie zodpovednosť za vlastné záväzky. Teda, všetky tieto prostriedky naznačujú, že euroval míňa cieľ. Je až neuveriteľné, že európsku politiku diktujú ľudia nezvolení a nekontrolovaní a v podstate neodvolateľní. Keď títo čosi prikážu, ostatní sa musia pridať. Celá táto idea až mrazí, keď si uvedomíme, ako tento európsky kolos bude ďalej fungovať. Bŕŕ, hrozná predstava.
Naspäť domov: aký signál vyšlú pravicové strany svojim voličom v prípade konania parlamentných volieb po 15 mesiacoch vládnutia? Ako vysvetlia svojim voličom, že hoci sme v kríze, máme milióny eur na tlač papiera a predvolebné kampane? Ako vysvetlia trhom, že chcú stabilizovať verejné financie, ak nedokážu stabilizovať seba? Navyše, pravičiari deklarujú, že s Ficom nepôjdu; hypoteticky vznikne po takýchto voľbách vláda s tými istými stranami - potom sa už dohodnú? To chcú komu nahovoriť?
Netreba spomínať, že Slovensko potrebuje reformy. Z minulosti vieme, že reformy dokážu robiť len pravicové vlády (ak mi niekto povie jedinú reformu za Ficovej vlády, tak mu pošlem cukrík na účet J - „reforma" školstva sa neráta, to bol strašný trapas, to určite nemysleli vážne). Predčasnými voľbami sa posilní pozícia kvázinajsociálnejšej strany našej krajiny a už sme doreformovali... Som si istý, že toto nechce nikto z nás.
Záverom, treba sa dohodnúť sa na ďalšom postupe vo veci eurovalu a ak sa nenájde zhoda o jeho prijatí, netlačiť na pílu životnosti tejto vlády. Nedá sa vylúčiť, že toto divadlo môže zachrániť politickú tvár Richarda Sulíka. Nikto však zatiaľ nevyargumentoval lepšie. Ak sa pravičiari chcú vyhnúť vzostupu expremiérovej strany, musia vyslať jasný signál svojim voličom a aj do Európy, hoci nebude konformný (sme predsa zvrchovaný štát, vzdali sme sa časti svojej suvernenity v prospech EÚ, ale toto je už priveľa, nie?) Predčasné parlamentné voľby však ničomu nepomôžu.
Dúfam, že po nadchádzajúcich dňoch budem môcť otázku o istom psychickom stave (uvedenú v nadpise) považovať za bezpredmetnú alebo aspoň rečnícku, keď sa budeme usmievať, že to naši politickí lídri zvládli.
