Boh, ktorý berie. Ostať pri tomto pohľade nás určite zväzuje. Keď už ten Boh má byť dobrý, tak by mal len dávať, však? Veď v praktickom živote sa stretávame s tým, že obdarovávanie je prejavom lásky - dostávame darčeky na meniny, narodeniny. Pozerať na Boha ako na toho, ktorý nám len berie, znamená považovať ho za zlodeja a nás za obete. Veď keď už mám, tak to mám mať na furt. Vlastnícke právo je predsa tiež posvätné, ako nás učí ústava a zákony. Teda, berúci Boh nás nejak nefascinuje, to sa asi zhodneme.
Boh, ktorý dáva. Hm, to už znie lepšie. Bože, daj mi toto a tamto. Keď to nejakým spôsobom dostaneme, tak sa nám dobre verí. Vtedy už možno aj trošku veríme. Problém však príde, ak sa naša prosba nevyplní. Idea toho, že Boh len dáva, aby nás udržiaval v perinke, teda tiež neobstojí. Lebo Boh nie je automat.
Myslím si, že Boh je ten, ktorý dáva a berie. Preto je taký originálny. Som mu vďačný, že nefunguje presne podľa mojich predstáv, že nezačal hrať moju hru. Už veľakrát som čosi dostal a tipujem, že aj vy. To je normálne a dobré. Ale veci, ktoré pretrvávajú (hovorím skôr o nehmotných daroch), som mohol prijať až vtedy, keď som sa čohosi vzdal.
Preto som rád, že Boh dáva aj berie. Boh častokrát, nie vždy, môže najskôr čosi zobrať, aby nám potom mohol dať oveľa viac a lepšie. Písmo hovorí: „A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach." Matúš 18,19. Prečo však nedostávame stále? „Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti." Jakub 4,3. Teda, Boh nám niekedy nedáva alebo berie pre naše dobro. A keď dáva, tak dáva hojnosť (Ján 10,10. Hojnosť však neznamená automaticky peniaze.). Možno slovo „požehnanie" vyznieva natoľko abstraktne, že si nevieme predstaviť, čo sa v ňom skrýva. Ale práve v tomto slove je ukryté tajomstvo úspechu! Verím tiež, že jedného dňa budem schopný povedať spolu s Jóbom 1,20: „Pán dal, Pán vzal, nech je meno Pánovo zvelebené!"
Na záver mi dovoľte podeliť sa s vami o krátky Žalm 128 (blažený=požehnaný): „Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola. Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života, aby si videl synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!"
